Lya De Putti

Lya de Putti (* 10. január 1897, Vojčice – † 27. november 1931, New York) bola maďarská filmová herečka počas éry nemého filmu. Bola známa svojimi zobrazeniami vamp postáv.

Lya De Putti
Celé menoAmália Putti
Narodenie10. január 1897
Vojčice, Slovensko
Úmrtie27. november 1931 (34 rokov)
New York, USA
Povolanieherečka
Roky pôsobenia1918 – 1929
ManželZoltán Szepessy (1913-1918)
RodičiaJúlius Putti, Mária Holyos
Lya de Putti vo filme Manon Lescaut (1926) od Arthura Robinsona.

Život a kariéra

Narodila sa ako Amália Putti vo Vojčiciach. Bola jednou zo štyroch detí baróna Júliusa (Gyula Julián Gábor József) Putti, ktorý bol dôstojníkom a jeho manželky grófky Márie (Mária Rozália Kamilla) Hoyos von Guttenstein. Mala dvoch bratov, Gézu a Sándora, ktorí boli v službách armády a sestru Máriu.

Divadelnú kariéru začala v maďarskej estráde. Čoskoro sa dostala do Berlína, kde po vystúpení v balete debutovala vo filme v roku 1918. V roku 1924 sa stala prvou tanečnicou v Berlin Winter Garten.

V tomto období si ju všimol nemecký filmový režisér Joe May a obsadil ju vo svojej prvej dôležitej filmovej roli The Mistress of the World (1919). Po tomto úspechu nasledovali pozoruhodné vystúpenia v Manon Lescaut a Varieté (1925). V poslednom menovanom bol jej filmovým partnerom Emil Jannings v réžii E.A. Duponta. Obidva filmy boli nakrúcané v spoločnosti UFA. Počas pôsobenia v Nemecku de Putti hrala s takými hercami ako Conrad Veidt, Alfred Abel, Werner Krauss, Grete Mosheim, a Lil Dagover a pod vedením režisérov F.W. Murnaua a Fritza Langa.

De Putti prišla do Ameriky vo februári 1926. V tom čase povedala novinárom, že má 22 rokov aj keď už mala takmer 30. De Putti bola všeobecne obsadzovaná ako charakterová postava vampírov a často nosila tmavé vlasy krátke v štýle Louise Brooksovej alebo Colleen Mooreovej. De Putti hrala v D.W. Griffithovom snímku Sorrows of Satan (1926). Film bol vydaný v dvoch verziách, jedna v USA a druhá v Európe. V americkej verzii, kde v jednej scéne bola de Putti úplne oblečená, zatiaľ čo v rovnakej scéne v európskej verzii bola de Putti „hore bez“.

Súkromný život

De Putti kedysi hovorila, že mala vzťah s grófom Ludwigom von Salm-Hoogstraeten, bývalým manželom ropnej dedičky Millicent Rogers. V roku 1913 sa vydala za Zoltána Szepessyho, župného sudcu. V roku 1918 sa rozviedli. Pár mal dve dcéry, Ilonu (1914) a Judithu (1916).

Návrat na Broadway

Nasledujúci rok de Putti odišla do Hollywoodu, ale získala len malý úspech. Cez prácu s významnými hercami, ako sú Adolphe Menjou a Zasu Pitts sa nepodaril a v roku 1929 sa vrátila na Broadway.

Neskôr odišla do Anglicka, aby natočila nemé filmy a študovala anglický jazyk. Potom sa vrátila do USA, aby sa pokúsila o zvukové filmy.

Zomrela v roku 1931, vo veku 34 rokov, v Harbor Sanitorium, pričom zanechala len 800 libier a niekoľko kúskov šperkov. Štyri roky skôr bola £ 800 jej týždenná mzda. Je pochovaná na cintoríne Ferncliff v Hartsdale, New York.

Tvorba a filmografia
  • Vojaci cisára (1918)
  • O vlnách šťastia (1920)
  • Cigánska krv (1920)
  • Ste život (1921)
  • Indická hrobka (1921)
  • Láska Hectora Dalmoreho (1921)
  • Hnacia sila (1921)
  • Ilona (1921)
  • Othello (1922)
  • Horiaca pôda (1922)
  • Phantom (1922)
  • Tri Marys (1923)
  • Roklina smrti (1923)
  • Die Fledermaus (1923)
  • Ostrov slz (1923)
  • Thamar, Dieťa Hôr (1924)
  • Malva (1924)
  • Claire (1924)
  • V mene cisárov (1925)
  • Komici (1925)
  • Varieté (1925)
  • Žiarlivosť (1925)
  • Manon Lescaut (1926)
  • Young Blood (1926)
  • Trápenie satana (1926)
  • Knieža pokušiteľov (1926)
  • Boh mi dal dvadsať centov (1926)
  • Zlodej srdca (1927)
  • Buck Privates (1928)
  • Midnight Rose (1928)
  • Charlotte trochu bláznivá (1928)
  • Scarlet Lady (1928)
  • Všetko o láske (1929)
  • Informátor (1929)
  • Vianočný film pre dospelých (1924)
  • Cinema Europe: The Other Hollywood (1995)
  • The Love Goddesses (1965)
  • Herrliche Zeiten (Wonderful Times) (1950)

Zdroje
  • KŐNIGER, Miklós. Egy elfeledett sztár. Budapešť, Maďarsko : Filmvilág Alapítvány, October 1996, [cit. 2012-09-24]. S. 13–14.
  • Schöpflin Aladár. Magyar Színművészeti Lexikon. Ed. B. Kádár Zsuzsanna. Viedeň, Rakúsko-Uhorsko : Wesley Egyház- és Vallásszociológiai Kutatóközpont, 2010. ISBN 1161272968. S. 503.
  • Pesky-Rosenzweig. Budapešť, Maďarsko : Hadtörténeti Intézet és Múzeum, 20. január 2011, [cit. 2012-09-24].

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.