Vaudeville

Pôvod slova nie je jasné. Od 15. storočia znamenal vaudeville zvyčajne vtipnú populárnu pieseň, niečo ako šláger, ktorý si ľudia spievali pri práci. Na známe a populárne melódie sa vtedy písali nové texty. Od 17. storočia, sa takéto skladby objavovali v divadlách, kde ich publikum často spievalo spolu s hercami. Preto sa niektorí domnievajú, že názov je odvodený z francúzskeho spojenia voix de ville - v preklade hlas mesta. Od začiatku 19. storočia znamenalo slovo vaudeville ľudový divadelný program s pesničkami, alebo s kupletmi zo známych melódií. Divadlá, ktoré ich hrali sa nazývali tiež varieté ("Théatre des varietes").

Z vaudeville vznikla náročnejšia komická opera a po roku 1850 – najmä vďaka J. Offenbachovi opereta. Už v 19. storočí sa vaudeville rozšírilo aj v USA a preto vzniklo odlišné vnímanie tohto pojmu v Európe a v zámorí. Zatiaľ čo sa ľudové vaudeville v Európe vyvinulo smerom k divadlu (fraška s pesničkami, opereta), v zámorí označenie "vaudeville" znamenalo skôr varietný zábavný program na hranici medzi music-hallovým revue a kabaretom, ktorý nemal pevný začiatok a kontinuálny dej (kontinuálne vaudeville), ale obsahujú rôzne zábavné, trikovo efektné, často až cirkusové čísla. V týchto divadlách začínal Buster Keaton, Bratia Marxovci, Charlie Chaplin a Stan Laurel. V Anglicku a v Spojených štátoch bývali súčasťou vaudeville aj striptérky a erotické scény, ktoré sa vyvinuli do samostatného žánru americkej burlesky. Vaudevillová divadla upadali s príchodom filmu, a mnohé z nich sa menili na kinosály. V poslednej dobe sa tieto formy zábavy dostali opäť do popredia záujmu a sú inšpiráciou pre nové filmové a divadelné diela, napríklad ako filmový muzikál Moulin Rouge! od Baze Luhrmana, striptízové výkony Dity von Teese, koncertné vystúpenia skupiny Pussycat Dolls , atď.