Lukovit

Lukovit je malé mesto v severozápadnej časti Lovečskej oblasti. Nachádza sa na území stredného Predbalkánu v pahorkovitej oblasti v nadmorskej výške 171 m n. m. na obidvoch brehoch rieky Zlatna Panega. Klíma je kontinentálna s horúcimi letami a studenými zimami.[1]

Nevie sa úplne presne, kedy bolo mesto Lukovit založené. Dlho sa predpokladalo, že to bolo niekedy v rokoch 1740 – 1750, ale neskôr sa v tureckých registroch uchovávaných v Národnej knižnici v Sofii našla zmienka o osadách Gorni Lukovit a Dolni Lukovit v tejto oblasti, pričom tieto zápisy sú z rokov 1430 a 1495.

V ďalších registroch sa Lukovit spomína na konci 17. storočia (1683 – 1687), pri zmienkach o poturčovaní okolia, ktoré tam v týchto rokoch prebiehalo. Lukovit sa ale nepodarilo poturčiť úplne, keďže v roku 1860 sa v ňom nachádzalo 250 pomáckych (Pomáci sú poturčení Bulhari, ktorí v čase osmanskej nadvlády prijali Islam) a 260 kresťanských domácností. Po oslobodení Bulharska sa z mesta všetci Pomáci vysťahovali. Lukovit získal štatút mesta v roku 1898 po vybudovaní potrebnej infraštruktúry (škôl, nemocnice/polikliniky a iných).[2]

Lukovit nie je veľmi bohatý na kultúrne pamiatky, najvýznamnejšou pamiatkou mesta je chrám svätého veľkomučeníka Juraja.

Mesto leží v krasovej oblasti stredného Predbalkánu a okolie je veľmi bohaté na prírodné pamiatky. Nachádza sa tu napríklad kaňon rieky Zlatna Panega, mnoho skalných útvarov a tiež viac ako 240 jaskýň vrátane jaskyne Prochodna, ktorá leží v najkrajšej časti okolia mesta, takzvanom Karlukovskom krase. Mestom a okolím prechádza množstvo turistických trás.[3]

Mesto leží na hlavnom cestnom ťahu na trasách Sofia – Ruse a Sofia – Pleven. Autobusové spoje do mnohých častí Bulharska sú časté.[1]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lukovit