Ludwig Mies van der Rohe

Prvé základy pre svoje neskoršie remeselnícke nadanie a budúce povolanie získal od otca, ktorý vlastnil kamenársku dielňu. V rokoch 1897 až 1900 navštevoval cirkevnú školu. V roku 1905 sa presťahoval do Berlína, kde sa zamestnal u architekta a nábytkového dizajnéra Bruna Paula.

Prvú stavbu navrhol ako 21-ročný architekt na voľnej nohe v roku 1907. Bol to drevený dom v štýle 18. storočia, ovplyvnený anglickou architektúrou. Od roku 1908 do roku 1912 spolupracoval s Petrom Behrensom. Venoval sa štúdiu architektúry Friedricha Schinkela a Franka Lloyda Wrighta. V rokoch 1911 až 1912 pracoval na projekte Nemeckej ambasády v St. Petersburgu a na návrhu rodinného domu pre manželov Kröllerovcov v Haagu.

Vlastný ateliér si založil už v roku 1912. Vo svojich prvých dielach sa zasadzoval o radikálnejšiu spätosť architektúry s technikou. V spolupráci s Hansom Richterom, Wernerom Graefom a Eľom Lisickým vydával revue G. (Gestaltung). Zastával industrializáciu všetkých oblastí architektúry.

Po skončení 1. svetovej vojny, v roku 1918, vstúpil do Novembergruppe, kde slúžil ako riaditeľ architektonických výstav. Po čase sa stal členom Zehner Ring. V roku 1926 bol zvolený za 1. predsedu Deutscher Werkbundu.

Roku 1921 sa uskutočnila súťaž, ktorej cieľom bolo navrhnúť mrakodrap v Berlíne. O Miesov návrh však nebol záujem a tak stavba zostala vo fáze estetickej štúdie bez akéhokoľvek využitia. Budova sa vyznačovala jednoduchosťou a sklenenou fasádou a určovala vývoj architektúry mrakodrapov v 40. a 50. rokoch.

V roku 1921 sa rozviedol a zmenil si meno pridaním holandského „van der“ a rodného priezviska jeho matky „Rohe“. Roku 1927 sa stal riaditeľom expozícií Werkbund Exposition. Šestnásť svetovo-známych architektov z celého sveta prezentovalo návrhy 320 moderných domov. Architekti pri tvorbe využívali poznatky z psychológie a sociológie. Použité boli moderné materiály, hlavne betón a sklo. Bol to prvý projekt v ktorom boli použité ploché strechy a kubické hmoty.

V roku 1928 mu bola ako riaditeľovi nemeckej sekcie výstavy v Barcelone pridelená úloha navrhnúť Nemecký pavilón. Budova slúžila ako informačné centrum a nocľaháreň. Stavba bola v roku 1930 zničená a v 80 rokoch 20. storočia bola znovu postavená aby slúžila ako vzor modernej architektúry. Významné boli použité materiály a otvorená dispozícia ktorá prepájala exteriér s interiérom. Prepojenie vyplývalo z nutnosti zaistiť plynulý pohyb návštevníkov na výstave. Súčasne s týmto projektom navrhol aj vilu Tugendhat v Brne. Navrhol ju pre manželov Gretu a Fritza Tugendhatových. V návrhu využíval, podobne ako vo výstavnom pavilóne v Barcelone, veľké zasklené plochy a veľké plynúce priestory len náznakovo prepojené. Podobné sú aj použité materiály. Použitý bol travertín, ónyx, makarský eben, oceľ a sklo. Tieto stavby patria k vrcholom medzivojnovej architektúry a mali enormný vplyv na vývoj architektúry v nasledujúcich obdobiach.

V tomto období súčasne navrhol aj napríklad projekt domu pre Emila Nolda, dom na berlínskej výstave, alebo projekt domu Herberta Gericka, avšak spomínané stavby neboli veľmi známe. V rokoch 1930 – 1933 riadil berlínsku umeleckú školu Bauhaus, pre ktorý vypracoval aj niekoľko návrhov.

V roku 1938 vzhľadom na politickú situáciu v Nemecku emigroval do Spojených štátov amerických. Ešte v tom istom roku sa stal riaditeľom oddelenia pre architektúru na Armour Institute, neskôr Illinois Institute of Technology v Chicagu, pre ktorý navrhol areál a viacero stavieb.

Hlavným znakom jeho prác bol v USA oceľový skelet v pravidelnom pôdorysnom module. V takomto module postavil víkendový dom Edith Farnswortovej, ktorý poňal ako otvorený pavilón. Ďalšími stavbami, ktoré využívali novú skeletovú konštrukciu boli budova Fakulty Crown Hall pre I.I.T, pri ktorej využil myšlienku veľkého spoločného priestoru pod stropom zaveseným na rámoch, obytné budovy v Lake Shore Drive v Chicagu a mrakodrap Seagram Building v New Yorku. Jeho poslednou stavbou bola Národná galéria v rodnom Berlíne. Zomrel roku 1969 v Chicagu.

Zaoberal sa aj dizajnom, bol posledným riaditeľom umeleckej školy Bauhaus. Stal sa známym aj pre svoj výrok „menej je viac“. Jeho brnianska stolička, ktorú navrhol pre vilu Tugendhat sa vyrába dodnes. Podobnú slávu si získalo jeho kreslo Barcelona.

Prínos jeho tvorby spočíva hlavne v používaní jasnej a čistej skeletovej konštrukcie. Jeho stavby sa stali príťažlivými kvôli jeho prístupu k detailom, funkčnej variabilite, používaniu kvalitných materiálov a rafinovanej elegancie, ktorá vychádzala z jeho zásady „menej je viac“.

• Barcelonský pavilón, Barcelona, Španielsko, 1928 – 1929, zrútený 1930
• Korunná hala, Chicago, Illinois, 1950 do 1956
• Farnsworth House, Plano, Illinois, 1946 do 1950
• H. Lange dom, Krefeld, Nemecko, 1928
• Lake Shore Drive Apartmány, Chicago, Illinois, 1948 do 1951
• Nová Národná galéria, Berlín, Nemecko, 1962 do 1968
• Seagram Building, New York, New York, 1954 do 1958
• vila Tugendhat, Brno, Česko, 1930
• Weissenhof Apartmány, Stuttgart, Nemecko, 1927

• 
  860–880 Lake Shore Drive, Chicago, Illinois
• 
  Interiér Neue Nationalgalerie museum. Berlín, Nemecko

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludwig Mies van der Rohe