Louis I. Kahn

Už v roku 1943 pochyboval Louis Kahn o vhodnosti oceľových konštrukcií pre monumentálnu architektúru vzhľadom na ich malú hmotnosť. V roku 1950 prišiel na americkú akadémiu v Ríme a odcestoval do Grécka a Egypta. Význam jeho klasického štúdia a poznatkov z ciest sa plne prejavil, keď zavrhol oceľ a sklo medzinárodného slohu a dal prednosť ťažším materiálom v projektoch masívnych murovaných stien, pripomínajúcich stavby antického Ríma a Le Corbusierove, Aaltove a Wrightove diela. Jeho projekty obsahujú analógie s Rímom, ako osové kompozície a klenuté oblúky na pilieroch. Snažil sa pochopiť podstatu architektonického diela, ktorú nazýval „formou“, a tvrdil, že projekt vzniká ako z inšpirácie, tak z pochopenia „formy“. Rozlišoval rovnako časti stavby a ich vybavenie a nazýval priestory „obsluhované“ a „obslužné“ zložky, čo sa odrážalo v jeho komplexných pôdorysoch, usporiadaných okolo ústredného priestoru. Kahn priestor takmer personifikuje, jeho psychologizujúce a symbolizujúce vnímanie priestoru vychádza z analýzy účelu v jeho prvotnom význame: z pôvodnej „inštitúcie“. Taká inštitúcia je napr. škola, ktorá má podľa neho svoj začiatok v diskusií učeného človeka s poslucháčmi pod stromom. Kahn preto prehlasuje: „Inštitúcie sú domy inšpirácie. Školy, knižnice, laboratóriá, telocvične. Architekt posudzuje najprv inšpiráciu, kým môže prijať diktát žiadaného priestoru. Pýta sa sám seba, aká je povaha jedného priestoru, čím sa odlišuje od druhého. Keď cíti rozdiel, je v styku s jeho formou. Forma inšpiruje návrh.“^{[chýba zdroj]}, alebo inak „Dom je abstraktne charakterizovaný priestormi vhodnými na bývanie. Dom je forma a v zmysle zázraku by mala existovať bez tvaru a bez rozmerov. Jeden dom je na podmienkach závislé znázorňovanie týchto priestorov. To je navrhovanie. Podľa mňa závisí veľkosť architekta skôr na jeho schopnostiach uskutočniť to, čo je domom, než na jeho návrh určitého domu, čo je proces podmienený okolnosťami.“^{[chýba zdroj]} Kahn teda rozlišuje „dom o sebe“ či „dom ako taký“, skrátka ideu domu od toho či iného konkrétneho domu. Z Kahnových výrokov vyplýva rozdiel medzi pojmami „forma“ a „návrh“. To, čomu hovorí „forma“, by sme nazvali celkovou koncepciou, pod „návrhom“ označuje rozpracovanie, alebo variantu danej koncepcie. Architekt musí mať určitú ideu, aby dospel k „forme“ budovy a až potom môže pristúpiť k „návrhu“, akejsi konkretizácií „formy“. Kahnova téza tak vyznieva absurdne: „forma vyvoláva funkciu“. V každom prípade je to vedomé popretie Sullivanoveho výroku „forma sleduje funkciu“ a práve táto téza bola donedávna všeobecne prijímaná ako východisko novodobých architektonických snáh.

Kahnová tvorba sa zlučuje s poznatkami a zároveň inšpiráciami z histórie, so skúsenosťami a požiadavkami súčasnej architektúry. Jeho stavby sú voči zovňajšku uzavreté, priestory a objemy jasne vymedzené. Sú v duchu súčasnej tvorby, jednoduché a nenáročné, svojimi spravidla plnými stenami tlmočí dnešnú averziu k „sklenenej“ architektúre. V kompozícií sledoval dualitu spojovacej cesty a pracovného miesta, verejnosti a intimity. Jeho stavby pôsobia monumentálne a miestami až pochmúrne, ich výraz je akýsi trpký. Avšak každej zo svojich stavieb dodal nezameniteľnú identitu.

Budova Národného zhromaždenia v Dháke

Indian Institute of Management, Ahmedabad

Kimbell Art Museum, Fort Worth

Salk Institute for Biological Studies

• 1935 - 1937 : Jersey Homesteads Cooperative Development, Hightstown, New Jersey
• 1940 : Oser House, Melrose Park, Pensylvánia
• 1947 : Roche House, Conshohocken, Pensylvánia
• 1950 -1954 : Yale University Art Gallery, New Haven, Connecticut. Galéria bola prvá moderná budova, ktorá vznikla v areáli Univerzity a vzbudila medzinárodný rozruch. Jej radikálnosť je bezpochybne prínosom, ňou upútala aj mnohých brutalistov (smer brutalizmus).
• 1952 - 1957 : City Tower Project, Philadelphia, Pensylvánia (návrh na radnicu)
• 1954 - 1956 : The Trenton Bath House (Jewish Community Center), Ewing, New Jersey. Malá stavba kúpeľov v Tretone pozostáva z piatich štvorcových polí, z ktorých štyri sú prekryté a prostredné z hora otvorené. Konštrukciu tvoria duté piliere z neomietnutých tvárnic, v ktorých sú umiestnené sprchy, toalety a iné priestory. V tomto objekte autor prvýkrát použil princíp priestorov hlavných („obsluhovaných“) a vedľajších („obslužných“), vyčlenených na obvodoch a rohoch.
• 1956 : Plán pre stred mesta Philadelphia. Kahn uvažoval nad dopravou na základe vzorcov dopravy, v čom vychádza z riečnej dopravy. Podľa neho: „Diaľnice sú rieky, rieky ohraničujú oblasť, majú prístavy, ktoré sú verejné (parkoviská - veže), z nich sa rozvetvuje systém kanálov, ktoré predstavujú ulice a z nich idú slepé uličky. Doky sú ako vstupné haly k budovám.“^{[chýba zdroj]} Navrhuje vymedziť centrum, respektíve jeho časti sústavou veľkých poschodových parkovísk vo forme valcových budov s pripojenými vežovitými administratívnymi budovami. I tu má naňho vplyv záujem o históriu, Rím so svojimi akvaduktami a juhofrancúzske stredoveké mesto Carcassonne. K realizácii tohto druhu nedošlo.
• 1957 - 1961 : Richards Medical Research Laboratories, Philadelphia, Pensylvánia. Na stavbe jasne dominujú masívne tehlové veže jej obvodu. Keďže sú k laboratóriám pripojené uprostred, sú laboratóriá osvetlené iba nárožnými oknami a predstupujúcimi vežami odsunuté do úzadia. Budova je rozdelená do siedmich hranolových hmôt, skĺbených spojovacími krídlami. Laboratóriá sú priestranné a nepredeľované priečkami. Nechápe priestor len esteticky a funkčne, ale aj jeho psychické pôsobenie.
• 1959 - 1961 : Esherick House, Chestnut Hill, Pensylvánia
• 1959 - 1965 : Salk Institute for Biological Studies, La Jolla, Kalifornia. Súbor budov vznikol stretnutím senzibility Kahna so zámermi Jonasa Salka, ktorý si prial v Kalifornii vytvoriť výskumné centrum, ktoré by bolo zároveň pracovným spoločenstvom. Komplex má zahŕňať vlastné laboratórne budovy, trochu ďalej stojace obytné stavby a spoločenské stredisko. Tvoria ho dve súbežné kulisy priečelí, ktoré sú tvorené vežami laboratórií, ohraničujú dvor. Tenký vodný pás funguje ako symetrická os komplexu a abstraktne ho spája s oceánom, pri ktorom je komplex situovaný.
• 1959 - 1964: First Unitarian Church, Rochester, New York. Symetrický pôdorys tlmočí zámer poňatia jednotlivých miestností knižníc, učební a spoločenských miestnosti ako uzavreté priestorové jednotky okolo zhromažďovacieho priestoru.
• 1960 - 1965 : Eleanor Donnelley Erdman Hall, Bryn Mawr, Pensylvánia. Študentský internát, často prirovnávaný so škótskym hradom, kde je veľká hala obklopená malými priestormi umiestnenými v silných stenách.
• 1960 : Norman Fisher House, Hatboro, Pensylvánia
• 1962 - 1974 : Indian Institute of Management, Ahmedabad, India. Svojim návrhom reagoval na klimatické podmienky (slnko, dážď a vietor) otvorenými dvormi, hlbokými predsieňami a zastrešenými cestami, ktoré poskytovali ochranu pred slnkom a zároveň umožňovali prísun vzduchu a svetla do interiéru. Podarilo sa mu architektúrou vyjadriť duchovnú kvalitu inštitúcie výuky a učenia, ale taktiež pokoja.
• 1962 - 1976 : Budova Národného zhromaždenia v Dháke (National Assembly Building), Dháka, Bangladéš. Urbanistické riešenie konceptu vládnych štvrti v Dháke, v ktorom parlamentnú budovu s mešitou ako stred celého komplexu umiestnil na jazero. Podľa neho obe budovy mali transcendentálny charakter.
• 1963 : President's Estate, Islamabad, Pakistan (návrh)
• 1965 - 1972 : Phillips Exeter Academy Library, Exeter, New Hampshire. Knižnica bola pre Kahna miestom, ktoré má podnecovať k čítaniu a k štúdiu, preto musí obsahovať výklenky, kde sa dá nerušene čítať. Navrhol ju v klasickom tvarovaní s otvorenými rohmi, v strede so štvorcovou halou zaklenutou betónovým krížom, ktorý vedie svetlo smerom dole, v stenách haly sú otvory, ktoré ponúkajú pohľad na police s knihami.
• 1966 - 1972 : Kimbell Art Museum, Fort Worth, Texas. Jednoduché tvary inšpirované architektúrou rímskej klasiky, ktoré zodpovedajú monumentalite stavby.
• 1969 – 1974 : Yale Center for British Art, New Haven, Connecticut. Budove dal racionálny výraz a moderné tvary, ktoré v ňom vyvolávajú ducha minulosti.
• 1972 : Franklin D. Roosevelt Memorial, Four Freedoms Park, New York (návrh)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Louis I. Kahn

• Hollingsworth, M.: Architektura 20. století, Columbus 1993, s. 122 – 125, ISBN 80-7136-035-X
• Haas, F.: Architektura 20. století, Státní pedagogické nakladatelství Praha 1978, s. 536 – 545
• Prinaová F.: Demartiniová E., 1000 let architektúry, Slovart Praha 2006, s. 340, ISBN 80-7209-838-1
• Ungresová L.: O Architektech, Životy, Díla, Teórie, Slovart Praha 2006, s. 255 – 274, ISBN 80-7209-583-8
• Giurgola R., Mehta J.: Louis I. Kahn, Verlag für Architektur Arte mis Zürich und München 1975
• Gössel P.: Leuthäuserová G., Architektura 20. století, Taschen 2003, s. 257 – 258, 419 – 420
• Frampton K.: Moderní Architektúra, Kritické dějiny, Academia 2004, s. 278 – 287