Labouristická strana (Spojené kráľovstvo)
Labouristická strana (angl. Labour Party) je stredoľavicová politická strana vo Spojenom kráľovstve. Bola založená na začiatku 20. storočia. Od roku 1920 bola hlavnou stranou na ľavej strane politického spektra v Anglicku, Škótsku a Walese, ale nie v Severnom Írsku, kde len nedávno začala budovanie svojej organizačnej štruktúry.
| Labouristická strana | |||
| Základné informácie | |||
|---|---|---|---|
| Založenie | 1900 | ||
| Predseda | Keir Starmer | ||
| Ideológie | sociálna demokracia demokratický socializmus progresivizmus | ||
| Medzinárodné organizácie | |||
| Skupina Európskeho parlamentu | Pokrokové spojenectvo socialistov a demokratov | ||
| Európska politická strana | Strana európskych socialistov | ||
| Medzinárodné organizácie | Progresívna aliancia Socialistická internacionála (status pozorovateľa) | ||
| Ďalšie informácie | |||
| Sídlo | Victoria Street 39, Londýn | ||
| Farby | červená | ||
| Web | labour.org.uk | ||
| |||
Vo voľbách roku 1997 strana pod vedením Tonyho Blaira zvíťazila, aj keď sa pôvodná veľká väčšina v Dolnej snemovni znížila na 167 kresiel a roku 2005 až na 66 poslancov. Labouristi sú vedúcou silou vo waleskej koaličnej vláde a opozičnou stranou v Škótskom parlamente.
Politika strany
Strana pôvodne vznikla z iniciatívy odborárskeho hnutia a socialistických strán ako platforma pre podporu záujmov robotníckej a nižšej triedy, napriek tomu dnes podporuje aj záujmy strednej triedy. Pôvodne strana presadzovala ľavicové a socialistické idey ako štátne vlastníctvo dôležitých odvetví priemyslu, zásahy vlády do hospodárstva, prerozdeľovanie bohatstva, zvyšovanie práv pre robotníkov a slabšie sociálne skupiny, sociálny štát alebo verejne spravované a financované zdravotníctvo a školstvo. Na konci 80. rokov začala strana pod vedením Neila Kinnocka, Johna Smitha a Tonyho Blaira zastávať názory podporujúce regulovanú trhovú ekonomiku, čo viedlo k tomu, že začala byť označovaná ako sociálnodemokratická alebo dokonca ako strana tzv. tretej cesty.
Od roku 2015, po zvolení Jeremyho Corbyna, sa strana vracala k niektorým pôvodným demokraticky socialistickým myšlienkam. Labouristická strana sa prejavuje silne proeurópsky, hoci aj v rámci nej pri odchode krajiny z EÚ existovala frakcia „Labour Leave“.
Vedenie strany
- 1906 – 1908 Keir Hardie
- 1908 – 1910 Arthur Henderson
- 1910 – 1911 George Nicoll Barnes
- 1911 – 1914 Ramsay MacDonald
- 1914 – 1917 Arthur Henderson
- 1917 – 1921 William Adamson
- 1921 – 1922 John Robert Clynes
- 1922 – 1931 Ramsay MacDonald
- 1931 – 1932 Arthur Henderson
- 1932 – 1935 George Lansbury
- 1935 – 1955 Clement Attlee
- 1955 – 1963 Hugh Gaitskell
- 1963 George Brown
- 1963 – 1976 Harold Wilson
- 1976 – 1980 James Callaghan
- 1980 – 1983 Michael Foot
- 1983 – 1992 Neil Kinnock
- 1992 – 1994 John Smith
- 1994 Margaret Beckettová
- 1994 – 2007 Tony Blair
- 2007 – 2010 Gordon Brown
- 2010 Harriett Harmanová
- 2010 – 2015 Ed Miliband
- 2015 – 2020 Jeremy Corbyn
- Od 2020 Keir Starmer
Kritika
V roku 2019 vyšlo najavo, že v strane bol silne rozšírený antisemitizmus, ktorý vedenie strany vrátane predsedu Jeremyho Corbyna dlhodobo neriešilo. Bolo zaznamenaných viac ako 130 nevyriešených prípadov, kde členovia strany prejavovali nenávistné prejavy na adresu Židov vrátane ich vyhladenia. Tresty v takýchto prípadoch buď neprišli, alebo boli slabé.[1]
Volebné výsledky
| Voľby | Počet hlasov | Podiel hlasov | Počet mandátov | Výsledok volieb |
| 1900 | 62 698 | 1,8 % | 2 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1906 | 321 663 | 5,7 % | 29 | Víťazstvo liberálov |
| január 1910 | 505 657 | 7,6 % | 40 | Zablokovaný parlament (menšinová vláda liberálov) |
| december 1910 | 371 802 | 7,1 % | 42 | Zablokovaný parlament (menšinová vláda liberálov) |
| 1918 | 2 245 777 | 21,5 % | 57 | Víťazstvo konzervatívnej koalície |
| 1922 | 4 076 665 | 29,7 % | 142 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1923 | 4 267 831 | 30,7 % | 191 | Zablokovaný parlament (menšinová vláda labouristov) |
| 1924 | 5 281 626 | 33,3 % | 151 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1929 | 8 048 968 | 37,1 % | 287 | Zablokovaný parlament (menšinová vláda labouristov) |
| 1931 | 6 339 306 | 30,8 % | 52 | Národná vláda |
| 1935 | 7 984 988 | 38,0 % | 154 | Národná vláda |
| 1945 | 11 967 746 | 49,7 % | 393 | Víťazstvo labouristov |
| 1950 | 13 266 176 | 46,1 % | 315 | Víťazstvo labouristov |
| 1951 | 13 948 883 | 48,8 % | 295 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1955 | 12 405 254 | 46,4 % | 277 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1959 | 12 216 172 | 43,8 % | 258 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1964 | 12 205 808 | 44,1 % | 317 | Víťazstvo labouristov |
| 1966 | 13 096 629 | 48,0 % | 364 | Víťazstvo labouristov |
| 1970 | 12 208 758 | 43,1 % | 288 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1974 | 11 645 616 | 37,2 % | 301 | Zablokovaný parlament (menšinová vláda labouristov) |
| 1974 | 11 457 079 | 39,2 % | 319 | Víťazstvo labouristov |
| 1979 | 11 532 218 | 36,9 % | 269 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1983 | 8 456 934 | 27,6 % | 209 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1987 | 10 029 807 | 30,8 % | 229 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1992 | 11 560 484 | 34,4 % | 271 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 1997 | 13 518 167 | 43,2 % | 419 | Víťazstvo labouristov |
| 2001 | 10 724 953 | 40,7 % | 413 | Víťazstvo labouristov |
| 2005 | 9 562 122 | 35,3 % | 356 | Víťazstvo labouristov |
| 2010 | 8 601 441 | 29,1 % | 258 | Zablokovaný parlament (koalícia konzervatívcov a liberálnych demokratov) |
| 2015 | 9 347 326 | 30,4 % | 232 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 2017 | 12 877 858 | 40 % | 262 | Víťazstvo konzervatívcov |
| 2019 | 10 295 607 | 32,2 % | 203 | Víťazstvo konzervatívcov |
Literatúra
- The Origins of the British Welfare State and Its Functions in 1945–1951. Prague Papers on the History of International Relations, 2007, roč. 11, s. 343-352. Dostupné online [PDF].
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Labour Party (UK) na anglickej Wikipédii a Labouristická strana na českej Wikipédii.