Liberálni demokrati

Strana bola založená 2. marca 1988 zlúčením Liberálnej strany a Sociálno-demokratickej strany. Liberáli odvodzovali svoj pôvod od strany Whigov, zatiaľ čo sociálni demokrati vznikli odštiepením od strany labouristov.[5]

Keď narástol vplyv Labouristickej strany v 20. rokoch 20. storočia, pozícia liberálov sa zhoršila a v 80. rokoch posunuli svoje smerovanie na centristickú politiku. Keď u labouristov prevládla ľavicová socialistická politika, vystúpila z nej skupina umiernených poslancov a založila stranu sociálno demokratickú.[5] Obe strany zistili, že na politickej scéne nie je dostatok miesta pre dve centristické strany, a tak sa dohodli na tom, že nebudú vo voľbách stavať protikandidátov. Obe strany mali vlastnú politiku, ale pre voľby roku 1983 a 1987 vydali spoločný volebný program. Po neúspechu vo voľbách roku 1987 sa obe strany rozhodli zlúčiť.[5]

V júli 1988 bol za lídra strany zvolený Paddy Ashdown. Strana mala ťažkú štartovaciu pozíciu, predovšetkým s ohľadom na hľadanie identity na politickom spektre, a v počiatočnom období vo voľbách získavala malý počet hlasov.[5][6] Vo voľbách v roku 1997 však už získala 46 kresiel v Dolnej snemovni.[6][7] Po zvolení Tonyho Blaira za lídra labouristov Ashdown prekvapivo navrhol vytvorenie koaličnej vlády,[8] ale tento návrh nebol z dôvodu získania labouristickej väčšiny zrealizovaný.[8]

Roku 1999[9] bol za lídra strany zvolený Charles Kennedy. Vo voľbách v roku 2001[10] získala strana časť hlasov labouristických a konzervatívnych voličov, ktorý nesúhlasili s vojnou v Iraku[11], požadovali zvýšenie občianskych práv a volebnú reformu.[12] Jedným z trendov, ktorý sa objavil vo voľbách v roku 2005, bolo presadenie sa liberálov ako druhej najvýznamnejšej strany vo veľkých mestách (napríklad Manchester, Cardiff a Birmingham)[13], keď získala viac než 100 volebných obvodov[14], v ktorých bol ich kandidát na druhom mieste.[15]

Po problémoch s alkoholom Kennedy odstúpil a na jeho miesto nastúpil Menzies Campbell.[16][17] Neskôr po odstúpení Menziesa Campbella na konci roku 2007[18] bol v decembri toho istého roku za lídra strany zvolený Nick Clegg.[19] V nástupnej reči sa označil za liberála a vyslovil nádej, že Británia je krajina tolerancie a pluralizmu. Za svoje priority označil ochranu občianskych slobôd, rozvoj verejných služieb, ochranu životného prostredia a snahu presadiť liberalizmus ako alternatívu skorumpovaných politikov.[20]

Vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019 v Brexitovej atmosfére získala strana 16 zo 73 britských kresiel v parlamente, čo znamenalo podstatné vylepšenie zisku z roku 2014 (1 kreslo) a stala sa za stranou Brexit Party druhou najsilnejšou stranou v krajine.[21] Liberálni demokrati sú dlhodobo proti vystúpeniu Spojeného kráľovstva z EÚ. V júli 2019 sa ako prvá žena stala predsedníčkou LibDems stala poslankyňa za škótsky obvod East Dunbartonshire Jo Swinson, keď v straníckych voľbách porazila bývalého ministra energetiky Eda Daveyho v pomere 47 tisíc ku 28 tisíc hlasov.[22]

Strana popisuje svoju ideológiu ako predanie moci obyvateľom, sú odporcami koncentrácie moci v rukách nezodpovedných organizácií. Usilujú o decentralizáciu moci z parlamentu a uskutočnenie volebných a parlamentných reforiem pre vytvorenie niekoľko vrstvového systému moci. Podľa nich by konkrétne rozhodnutia mali byť rozhodované na správnej úrovni, do ktorej zahrnujú regionálne zhromaždenia (rady), Európsku úniu a medzinárodné organizácie.

Ako zástancovia sociálneho liberalizmu chcú minimalizovať zásahy štátu do súkromia občana. Na rozdiel od zásahu štátu do súkromia preferujú sociálny štát, ktorý by zaisťoval základné potreby spoločnosti.[23][24]

Podporujú multilaterálnu zahraničnú politiku, nesúhlasia s britskou účasťou vo vojne v Iraku[11] a z troch hlavných politických strán zastávajú najviac proúnijnú pozíciu. Pri referende o Brexite boli za zotrvanie Spojeného kráľovstva v Európskej únii.[25] Navrhujú taktiež širšie využitie obnoviteľných zdrojov energie a zníženie emisie skleníkových plynov.

Nick Clegg, líder strany medzi rokmi 2007-2015.

Jo Swinson, líderka strany od roku 2019.

• ¹ Spoločný provizórny líder, a ako líder Liberálnej strany pred zlúčením.
• ² Spoločný provizórny líder, a ako líder Sociálno demokratickej strany pred zlúčením.
• ³ Provizórny líder v období medzi rezignáciou Charlesa Kennedyho od 7. januára 2006 a jeho vlastného zvolenia 2. marca 2006.
• ⁴ Provizórny líder v období medzi rezignáciou Menziesa Campbella od 15. októbra 2007 až do zvolenia Nicka Clegga 18. decembra 2007.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liberálni demokrati

• Oficiálna stránka Liberálnych demokratov

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Liberálně demokratická strana (Spojené království) na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).