Harold Wilson
James Harold Wilson, barón Wilson of Rievaulx, KG, OBE, FRS, PC (* 11. marec 1916, Huddersfield, Spojené kráľovstvo – † 24. máj 1995, Londýn) bol britský politik. V rokoch 1964 – 1970 a 1974 – 1976 zastával funkciu predsedu vlády za Labouristickú stranu.
| Harold Wilson | |||
 britský politik a premiér | |||
| Narodenie | 11. marec 1916 Huddersfield, Spojené kráľovstvo | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 24. máj 1995 (79 rokov) Londýn, Spojené kráľovstvo | ||
| Podpis |  | ||
| Odkazy | |||
| Commons |  | ||
| |||
Životopis
Wilsonov otec, povolaním chemik, bol aktívny v Labouristickej strane, matka bola učiteľka. V roku 1934 začal študovať modernú históriu na oxfordskej Jesus College a bol členom Liberálnej strany. K vstupu do Labouristickej strany ho priviedol významný socialistický libertarián a člen fabianskej spoločnosti G. D. H. Cole. Po roku štúdia si Wilson zmenil odbor na areálové štúdium filozofie, politológie a ekonómie, ktoré zakončil v roku 1937. Potom vyučoval na Oxfordskej univerzite hospodárske dejiny.
Po vypuknutí vojny sa Wilson prihlásil do armády, ako špecialistu ho ale pridelili k civilnej službe. Pracoval ako štatistik a ekonóm v oblasti uhoľného priemyslu. Štatistika bola jeho špecializáciou, neskôr bol vedúcim predstaviteľom Ústredného štatistického úradu a prezidentom Kráľovskej štatistickej spoločnosti.
Verejná činnosť
V roku 1945 bol prvý raz zvolený do Dolnej snemovne, v roku 1947 sa stal ministrom obchodu ako najmladší člen britskej vlády v 20. storočí. V roku 1951 odstúpil na protest proti zavedeniu poplatkov do britského zdravotného systému. V roku 1954, keď boli labouristi v opozícii, sa stal tieňovým kancelárom pokladu (ministrom financií). V priebehu päťdesiatych rokov sa posunul zo straníckej ľavice k pravicovému krídlu, čo ho stálo i jeho kreslo, ktoré vymenil za tieňové ministerstvo zahraničia. Po náhlom úmrtí predsedu strany Hugha Gaitskella bol zvolený za predsedu Labouristickej strany a zvíťazil s ňou tesnou väčšinou vo voľbách roku 1964.
Predseda vlády
Počas svojho úradovania zápasil so zložitou hospodárskou situáciou – vysokou infláciou i nezamestnanosťou a rozpočtovými schodkami. Napriek tomu odmietal devalváciu britskej libry. Nakoniec k nej v roku 1967 nútene pristúpil, dokázal ju však mediálne prezentovať ako úspech. Inflácii zamedzoval prostredníctvom cenovej kontroly. Založil niekoľko inštitúcií na podporu hospodárstva a ekonomického rastu. Za jeho vlády sa uskutočnilo mnoho štrajkov, jeden z najvýznamnejších organizovali dopravné odbory. V oblasti školstva bola za Wilsonovej vlády zriadená Open University.
Za prvej Wilsonovej vlády vypukli nepokoje v mnohých bývalých britských kolóniách, predovšetkým v Rodézii a Južnej Afrike. Wilson bol odporcom rodézskeho belošského predsedu vlády Iana Smitha, ktorý upieral černošskej väčšine rozhodovacie právo v krajine. Zo strany USA bol vystavený veľkému tlaku, aby vyslal britské jednotky do vietnamskej vojny, k čomu ale nikdy nedošlo. Wilsonova vláda sa obmedzila na slovné protesty, napríklad po náletoch na Hanoj a Haiphong.
V druhej polovici 60. rokoch došlo k výraznému prílivu imigrantov do Spojeného kráľovstva, čo dokázala využiť konzervatívna opozícia.
V opozícii
Po prehratých voľbách v roku 1970 ponúkol svoju rezignáciu na predsedu Labouristickej strany, jeho možný súper James Callaghan proti nemu však odmietol kandidovať a Wilson zostal na čele strany. Po víťazstve vo voľbách v roku 1974 opäť zostavoval vládu, tentoraz ale koaličnú, pretože labouristi nezískali väčšinu kresiel.
Druhé premiérske obdobie
Po abdikácii Charlese de Gaulla sa mu podarilo úspešne presadiť pristúpenie krajiny k Európskemu spoločenstvu, ktoré bolo potvrdené vôbec prvým britským referendom v roku 1975. Už za svojej prvej vlády poslal armádu do Severného Írska. Jeho plány z rokov, keď bol v opozícii, na postupné zjednotenie Severného Írska s Írskou republikou, ktoré z väčšej časti prevzala i konzervatívna vláda Edwarda Heatha, skončili potom, ako musel uzavrieť koalíciu so severoírskymi unionistami. 16. marca 1976 na svoju funkciu prekvapujúco rezignoval. Svoj krok zdôvodnil skorším zámerom skončiť ako 60-ročný politickú kariéru. Ako dôvod uviedol aj fyzické a duševné vyčerpanie, ktoré bolo pravdepodobne prejavom začínajúcej Alzheimerovej choroby.
Po odchode z premiérskej funkcie
Obdržal Podväzkový rad a po opustení Dolnej snemovne bol povýšený do doživotného šľachtického stavu (tzv. life peer) a ako barón Wilson of Rievaulx zasadol do lavíc Snemovne lordov. Vzhľadom na postupujúcu Alzheimerovu chorobu od roku 1987 nevystupoval na verejnosti. Zomrel v roku 1995 na rakovinu.
Rodina
Manželka Mary Baldwinová je poetka, mali spolu dvoch synov.