Lída Baarová

Študovala herectvo na konzervatóriu v Prahe a svoju prvú filmovú rolu dostala v českom filme už ako 17-ročná. Jej matka vystupovala v niekoľkých divadelných hrách a jej mladšia sestra, Zorka Janů, bola tiež filmovou herečkou. Jej prvou láskou sa stal filmový režisér Karel Lamač. Ľudia, ktorí ju poznali, hovoria, že "bola najkrajšou ženou, akú kedy videli". Predovšetkým český filmový režisér Otakar Vávra povedal, že "jej krása pravdepodobne zaslepila každého muža, ktorý sa s ňou stretol". Po tom, čo bol objavený jej herecký talent (vďaka vyhľadávačom talentov z nemeckých filmových štúdií), opustila Prahu a presťahovala sa do Berlína.

V Berlíne sa stretla s Gustavom Fröhlichom, nemeckým filmovým hercom, ktorý si v niekoľkých filmoch s ňou zahral hlavnú rolu. V roku 1935 úspešne zažiarila v nemeckom filme Barcarole a získala niekoľko pracovných ponúk z hollywoodskych štúdií. Odmietla ich, no neskôr to ľutovala a povedala svojmu životopiscovi, Josefovi Škvoreckému: Mohla som byť slávna rovnako ako Marlene Dietrich.

Po zásnubách s Gustavom Fröhlichom sa spolu presťahovali na okraj Berlína do domu na niekdajšej ulici Karla Marxa č. 8 (Karl-Marx-Straße 8) poblíž rezidencie Josepha Goebbelsa, ktorá sa nachádzala na Ostrovnej ulici 8 (Inselstraße 8). Lída Baarová sa stala vyhľadávanou predstaviteľkou krásnych dievčat a mladých žien a bola milenkou vtedajšieho nemeckého ministra propagandy Josepha Goebbelsa. Na príkaz samotného Hitlera však musela Nemecko opustiť (dôvodom bolo, že sa Hitler snažil udržať manželstvo Goebbelsa a jeho ženy Magdy. Goebbels mu miesto toho ponúkol radšej svoju rezignáciu a chcel odísť, Hitler to ale neprijal).

V roku 1941 odišla do Talianska, odkiaľ sa ešte pred koncom vojny vrátila do Prahy. Na konci vojny utiekla do Nemecka, ale bola vrátená späť americkými okupačnými orgánmi. Bola vyšetrovaná a väznená za údajnú kolaboráciu.

Vo väzení ju často navštevoval Jan Kopecký, ktorý, tak ako mnohí ďalší, ňou bol uchvátený. Kopecký bol blízkym príbuzným prominentného politika v povojnovej československej vláde, a vďaka nemu sa mu podarilo vyslobodiť Lídu Baarovú z väzenia. V roku 1949 sa zobrali a vytvorili kočovnú hereckú spoločnosť, ktorá sa živila bábkovým divadlom, než utiekli do Rakúska. Odtiaľ Jan Kopecký emigroval ďalej do Argentíny, zanechajúc Lídu v sanatóriu, aby sa tam zotavila. V Rakúsku sa pokúsila (neúspešne) o obnovenie hereckej kariéry, no Anton Walbrook, ktorý bol počas vojny prenasledovaný pre svoju sexuálnu orientáciu, odišiel od filmu, do ktorého bol obsadený spolu s ňou. Aby utiekla následnej nenávistnej kampani médií, odišla do Argentíny, kde žila v extrémnej chudobe. Rozhodla sa vrátiť do Talianska, no jej manžel zostal v Argentíne, a tak sa napokon v roku 1956 rozviedli. Po návrate do Talianska sa objavila v niekoľkých filmoch, vrátane Felliniho filmu I Vitelloni z roku 1953, kde hrala ženu bohatého obchodníka. V roku 1958 sa presťahovala do Salzburgu, kde vystupovala v divadle. V roku 1969 sa vydala za rakúského lekára Kurta Lundwalla († 1972).

V 90. rokoch 20. storočia sa Lída Baarová znovu objavila na českej kultúrnej scéne. Vydala svoju autobiografiu a v roku 1995 natočila film Sladké hořkosti Lídy Baarové (Lída Baarová's Bittersweet Memories), ktorý v roku 1996 vyhral cenu na festivale Art Film v Trenčianskych Tepliciach.

Lída Baarová, trpiaca Parkinsonovou chorobou, zomrela v roku 2000 v Salzburgu, kde žila sama na statku. Jej popol bol uložený v Prahe, na cintoríne v mestskej časti Strašnice, kde odpočíva vedľa svojich rodičov a sestry Zorky Janů. Krátko po jej smrti Bohumil Doležal (Události, 8. november 2000) komentoval jej neustále obviňovanie, bezdôvodné tvrdenia a mediálnu nenávistnú kampaň, ktorá bola súčasťou života Lídy Baarovej od konca 2. svetovej vojny, a neprestala dokonca ani po jej smrti. Napísal: „Z liberálneho (a pravdaže tiež kresťanského) stanoviska je to neprípustné, dýcha z toho pseudomorálka zvieracej svorky. Z osobného vzťahu (samozrejme pokiaľ nejde o skutočnú deviáciu) sa človek nemá čo zodpovedať pred ľudskými inštitúciami.“[1]

• 1931 - Kariéra Pavla Čamrdy (Viktorka)
• 1931 - Obraceni Ferdyše Pištory (členka Armády Spásy)
• 1932 - Funebrák (Slečna Rozmarová)
• 1932 - Malostranští mušketýři
• 1932 - Růžové kombiné (Sedláčková)
• 1932 - Šenkýřka u divoké krásky (Eva Konrádová) - (pod menom Ludmila Babková)
• 1932 - Lelíček ve službách Sherlocka Holmese (Královna a její dvojnice) - (pod menom L. Baarova-Babkova)
• 1932 - Zapadlí vlastenci (dcéra Albínka)
• 1933 - Její lékař (Vlasta)
• 1933 - Sedmá velmoc (Helena Radová, reportérka)
• 1933 - Okénko
• 1933 - Madla z cihelny (Madla)
• 1933 - Jsem děvče s čertem v těle (Irena)
• 1934 - Grandhotel Nevada (Lucy Whiteman)
• 1934 - Dokud máš maminku (Jana Machová)
• 1934 - Zlatá Kateřina
• 1934 - Na růžích ustláno
• 1934 - Pán na roztrhání (Eva Svobová)
• 1934 - Pokušení paní Antonie (Milada Nováková)
• 1935 - Barcarole (Giacinta Zubarab)
• 1935 - Leutnant Bobby, der Teufelskerl (Lady Milton)
• 1935 - Einer zuviel an Bord (Gerda Hegert)
• 1936 - Komediantská princezna (Eva Kratochvílová)
• 1936 - Švadlenka (Líza Bártová)
• 1936 - Die Stunde der Versuchung (Irene Leuttern)
• 1936 - Verräter (Marion)
• 1937 - Die Fledermaus (Maria Weigel/Rosalinde)
• 1937 - Die Kronzeugin
• 1937 - Panenství (Hana Poláčková)
• 1937 - Lidé na kře (Dr. Pavla Junková)
• 1937 - Patrioten (Thérése)
• 1937 - Unter Ausschluss der Öffentlichkeit
• 1938 - Liebeslegende
• 1938 - Der Spieler – Roman eines Schwindlers (Nina)
• 1939 - Ohnivé léto
• 1939 - Die Geliebte
• 1939 - Männer müssen so sein
• 1939 - Maskovaná milenka (Lenka Rossetiová)
• 1940 - Dívka v modrém (Komtesa Blanka z Blankenburgu)
• 1940 - Život je krásny (Jarmila Bendová)
• 1940 - Artur a Leontýna (Leontýna Sobotová)
• 1941 - Turbína
• 1941 - Paličova dcera (Rozárka Valentová)
• 1941 - Za tichých nocí (Jana Radimska)
• 1943 - Ti conosco, mascherina!
• 1943 - Grazia
• 1944 - L' Ippocampo
• 1944 - Il Cappello da prete
• 1945 - Vivere ancora (ako ona sama)
• 1950 - Gli amanti di Ravello
• 1950 - La Bisarca
• 1951 - Gli innocenti pagano (Adriana Sereni)
• 1952 - La vendetta di una pazza
• 1952 - Carne inquieta
• 1953 - Pietà per chi cade (Eugenia)
• 1953 - I Vitelloni (Giulia Curti)
• 1956 - Todos somos necesarios
• 1956 - Viaje de novios
• 1956 - La Mestiza
• 1956 - Miedo (Carlosova žena)
• 1957 - Il Cielo brucia (Matka dievčatka)
• 1957 - Retorno a la verdad
• 1957 - El Batallón de las sombras
• 1957 - Rapsodia de sangre
• 1995 - Sladké hořkosti Lídy Baarové (hrá samu seba)
• 2001 - Hitlerovy ženy

• 1983 - Lída Baarová: Útěky. Život české herečky, jak jej podle jejího vyprávění, zapsal Josef Škvorecký (spoluautor Josef Škvorecký)
• 1991 - Lída Baarová: Života sladké hořkosti
• 1998 - Adam Georgiev: Deník sestry Lídy Baarové

• Životopis
• Lída Baarová na ČFN
• Lída Baarová v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Lída Baarová v Internet Movie Database (po anglicky)