Kyselina peroxosírová

Čistú kyselinu peroxosírovú pripravíme rozpúšťaním oxidu sírového v peroxide vodíka

SO₃ + H₂O₂ → H₂SO₅

alebo reakciou kyseliny chlórsulfónovej s koncentrovaným peroxidom vodíka

HSO₃Cl + H₂O₂ → H₂SO₅ + HCl

alebo z kyseliny peroxodisírovej pôsobením vody

H₂S₂O₈ + H₂O → H₂SO₅ + H₂SO₄.

Vodný roztok kyseliny peroxosírovej (kyselina Caroova) sa pripravuje v laboratóriu bezprostredne pred použitím zmiešaním kyseliny sírovej s peroxidom vodíka

H₂SO₄ + H₂O₂ → H₂SO₅ + H₂O

reakcia je silne exotermická, preto je nevyhnutná vysoká opatrnosť.

Kyselina peroxosírová vo svojej molekule obsahuje jednu peroxoskupinu -O-O-. Usporiadanie väzieb atómu síry ku kyslíkovým atómom si zachováva rovnakú tetraedrickú symetriu, ako má anión kyseliny sírovej SO₄^2-, tzn. uhol medzi väzbami O-S-O je približne 109,5°.

S kyselinou chlórsulfónovou reaguje za vzniku kyseliny peroxodisírovej

H₂SO₅ + HSO₃Cl → H₂S₂O₈ + HCl.

Kyselina peroxosírová patrí medzi veľmi silné kyseliny a súčasne je veľmi silným oxidačným činidlom, rovnako ako jej soli. V laboratóriu sa používa najmä jej kyslá draselná soľ, hydrogenperoxosíran draselný, KHSO₅, ktorý je priemyselne vyrábaný a dodávaný ako trojný komplex s hydrogensíranom draselným (kyslý síran draselný) a normálnym síranom draselným 2KHSO₅·KHSO₄·K₂SO₄ pod obchodným názvom „Oxon“.

Kyselina peroxosírová sa s vodou neobmedzene mieša, ale ako kyselina samotná, tak jej soli, sa postupne vo vodnom roztoku rozkladajú za vzniku peroxidu vodíka, napr.

H₂SO₅ + H₂O → H₂SO₄ + H₂O₂

čo je podstatou jej oxidačného účinku.

Organické tioétery oxiduje dvojstupňovo najprv na sulfoxidy

R¹–S–R² + H₂SO₅ → R¹–SO–R² + H₂SO₄

(R¹ a R² označuje dva rovnaké alebo rôzne alkylové radikály) a pri nadbytku oxidačného činidla až na sulfóny

R¹–SO–R² + H₂SO₅ → R¹–SO₂–R² + H₂SO₄.

Podobne možno oxidovať pôsobením tohto činidla terciárne amíny na aminoxidy

R₃N + H₂SO₅ → R₃N–O + H₂SO₄

kde R₃ značí tri rovnaké alebo rôzne alkylové radikály.

Kyselina peroxosírová sa v laboratóriu aj v priemysle používa ako oxidačné činidlo. Pri príprave plastických hmôt polymerizáciou sa jej soli (amónne, sodné, draselné) používajú ako iniciačné činidlá. Ďalej sa kyselina používa ako dezinfekčné (napr. pri údržbe plaveckých bazénov, ale aj na čistenie zubných protéz) či bieliace činidlo (napr. v papierenskom priemysle na odstránenie lignínu z celulózy) a na odstraňovanie zápachov. Používa sa tiež pri likvidácii kyanidov, najmä v kaloch odpadajúcich pri extrakcii zlata z rúd.

Kyselina peroxosírová má silne leptajúce účinky, preto pri práci s ňou je nutné používať ochranné prostriedky a zabrániť jej kontaktu s ľudským telom. Pri kontakte s horľavými látkami môže spôsobiť aj ich samovznietenie.

Kyselinu peroxosírovú objavil nemecký chemik Heinrich Caro na konci 19. storočia.

Táto kyselina sa tiež objavila v divadelnej hre Lijavec, kde fiktívny spoluautor hry Jára Cimrman považoval vzorec H₂SO₅ za dobrý vtip, ktorý musí pobaviť každého chemika.[1]

• kyselina peroxodisírová

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyselina peroxosírová

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyselina peroxosírová na českej Wikipédii.