Jára Cimrman

Jára Cimrman predložil americkej vláde projekt Panamského prieplavu vrátane libreta rovnomennej opery. Reformoval haličské školstvo. S grófom Zeppelinom konštruoval prvú vzducholoď s tuhou konštrukciou zo švédskej ocele a s gondolou z českého vŕbového prútia.

Ako anarchista vyhostený z Nemecka si niesol v osobných dokladoch záznam „strojca nepokojov“, čo viedlo švajčiarsku firmu Omega k ponuke, aby zdokonalil zotrvačník dámskych hodiniek Piccolo. Zároveň v ťažkých podmienkach tamojších Álp zaviedol (a istý čas aj vykonával) funkciu pôrodného dedka.

Skúmal život polárnych Samojedov a na úteku pred vyhladovaným kmeňom Mľaskov minul severný pól iba o sedem metrov. V Paraguaji založil bábkové divadlo. Vo Viedni založil kriminalistickú, hudobnú a baletnú školu. Mal obsiahlu korešpondenciu s G. B. Shawom, na ktorú bohužiaľ tvrdohlavý ĺr neodpovedal.

Vynašiel jogurt. Nezištne pomáhal celej sérii svetových velikánov: manželom Curieovým nanosil do pivnice na vlastnom chrbte štyridsaťpäť putien smolinca, profesorovi Burianovi asistoval pri prvých plastických operáciách, Edisonovi prerobil pupok na objímke jeho prvej žiarovky (pôvodne "Járovky", francúzi však nesprávnou výslovnosťou názov skomolili), Eiffelovi zohnal podnájom, Čechovovi pochválil novú knihu poviedok a pohnojil višňový sad.

Je tiež tvorcom filozofie externizmu. Ako vášnivý prírodovedec objavil monopól. Tento objav však upadol do zabudnutia, pretože ekonómami 20. storočia došlo k zámene.

Akokoľvek mal Jára Cimrman nekľudnú krv, vždy sa rád vracal domov, do Čiech. Vlastenectvo je najvýraznejším rysom jeho osobnosti. Preň trpel v habsburských žalároch, preň sa naučil plynulo češtinu. Pre vlasť - a to najlepšie osvetľuje vrúcnosť jeho češstva - sa dokázal rozísť i s najlepším priateľom Aloisom Jiráskom. Nemohol mu odpustiť, že zaradil do svojich Starých povestí českých príbeh o blaníckych rytieroch, čakajúcich vo vnútri hory, aby prišli národu na pomoc, až bude najhoršie. Pretože za celých tristo rokov habsburského útlaku nikdy nevyšli, vyčíta mu v liste Cimrman, deprimuješ tak národ vyhliadkou, že to, čo prežíva, nie je ešte nič proti tomu, čo ešte len príde.

Až vo februári 1966 sa v pojizerskej dedinke Liptákov našla truhla s významnou časťou Majstrovej pozostalosti. Nájdené dokumenty inšpirovali o rok neskôr v Prahe vznik Spoločnosti pre rehabilitáciu osobnosti a diela Járy Cimrmana, ktorá prostredníctvom tlače, rozhlasu a najmä divadla nesúceho Majstrovo meno, popularizuje Cimrmanov duchovný odkaz.

Keď sa po mnohých desaťročiach zaskveli na scéne Majstrove divadelné hry, množstvo literárnych vedcov začalo o Cimrmanovej existencii pochybovať a označili jeho dielo za liptákovský podvrh podobný podvrhu zelenohorskému a kráľovodvorskému.

Na to je jednoduchá odpoveď. Ktorý z českých súdobých spisovateľov by bol schopný dielo takej veľkosti vytvoriť? Žiadny. Cítime, že by sa k takému činu museli spojiť najmenej dvaja. Ale aj títo by museli byť aspoň priemerne geniálni. Nech už je to akokoľvek, diela, pod ktorými je podpísaný Jára Cimrman, patria k vrcholom svetovej dramatickej tvorby. Dá sa o tom diskutovať, dajú sa o tom viesť spory, môžeme s tým aj nesúhlasiť, ale to je všetko, čo sa proti tomu dá robiť.