Kyselina škoricová

Kyselina škoricová je organická zlúčenina s chemickým vzorcom C₆H₅CH=CHCOOH. Ide o biele kryštáliky mierne rozpustné vo vode.

Kyselina škoricová
Kyselina škoricová
Kyselina škoricová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	C6H5CH=CHCOOH
Synonymá	kyselina trans-škoricová kyselina (E)-škoricová kyselina fenylakrylová kyselina (E)-3-fenylprop-2-énová
Vzhľad	biela kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	148,2 u
Molárna hmotnosť	148,17 g/mol
Teplota topenia	134 °C
Teplota varu	300 °C (1013 hPa)
Hustota	1,25 g/cm³ (4 °C)
Rozpustnosť	vo vode: 0,04 g/100 ml (20 °C)
Teplota vzplanutia	> 100 °C
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H315, H319, H335 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P261, P305+351+338 Európska klasifikácia látok Hrozby Dráždivá látka (Xi) Vety R R36/38 Vety S S22, S24/25, S36/37/39, S38 NFPA 704 1 1 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	140-10-3
EINECS číslo	205-398-1
Číslo RTECS	GD7850000
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Kyselina škoricová sa získava z oleja škorice alebo z balzamov, napríklad storaxu. Nachádza sa tiež v bambuckom tuku a je najlepšou indikáciou histórie prostredia a post-extrakčných podmienok. Možno ju vyrobiť aj synteticky.

Kyselina škoricová sa používa ako dochucovadlo, v syntetickom indigu a v niektorých liečivách, jej primárnym použitím je však výroba metyl- a etylbenzylesteru pre parfumový priemysel. Kyselina škoricová má „medovú, kvetinovú vôňu“ (Merck index). Kyselina sama a jej prchavejší etylester (etylcinnamát) sú vonné a chuťové zložky esenciálneho oleja škorice, kde je podstatnou zložkou príbuzná látka cinnamaldehyd. Kyselina škoricová je tiež súčasťou biosyntetických ciest pri výrobe šikimátu a fenylpropanoidu. Biosyntéza kyseliny z fenylalanínu prebieha za prítomnosti enzýmu fenylalanínamoniaklyázy (PAL).

Kyselina škoricová je rozpustná v dietyléteri, nerozpustná v hexáne.