Kuvičok obojkový

Pozri aj: Glaucidium

Meria iba 15 - 17 cm[3][4][5]. Krídlo 80 - 101 cm[3], chvost 56 - 71 mm[3]. Hmotnosť dvoch samcov bola 52 a 53 g, samica 63 g.[3] Hlavu má sivohnedú s radmi drobných svetlých bielych a žltobielych škvrniek. Má výrazné svetlé obočie a bielu škvrnu na hrdle. Na zadnej časti hlavy má škvrny usporiadané tak, že vyzerajú ako oči (okcipitálna tvár). Základná farba vrchnej časti tela je buď sivohnedá alebo červenohnedá s výraznými svetlými a tmavými priečnymi čiarami, spodok je svetlý so škvrnami, hruď s priečnymi čiarkami. Chvost je tmavý, má úzke svetlé alebo červenkasté priečne prúžky. Dúhovka je citrónovožltá alebo zlatožltá, zobák zelenkavo-žltý, pri koreni tmavší, nohy a prsty bledozelenožlté až olivovo-šedé, pazúry tmavohnedé. Samec a samica sa navzájom zafarbením nelíšia, mláďatá sú iba tmavšie s hustejšími škvrnami. Samica je väčšia a ťažšia ako samec.[3].

Samec kuvička obojkového sa ozýva 4 slabičným opakovaným wu wuwu wup, wu wuwu wup[5], alebo wü wüwü wüp[3] či hü hü-hü hü[4][6]. Medzi prvou a štvrtou slabikou uplynie 0,5 alebo 0,8 sekundy. Spev začína ticho a postupne zosilňuje. Zo začiatku pôsobí dojmom, že hlas prichádza z veľkej diaľky a sťažuje tak lokalizáciu volajúceho jedinca.[3]

Kuvičok obojkový je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rožšírenia dosahuje v Himalájach, v severnej oblasti Pakistanu. Východným smerom sa jeho areál rozprestiera cez Čínu až po ostrov Taiwan. Južným smerom siaha cez Malajziu na ostrovy Sumatra a Borneo.[3]

Kuvičok obojkový je lesný druh sovy, žije v ihličnatých a zmiešaných lesoch s dubom, rododendrónom a jedľou.[6] Vyžaduje staré stromy s dutinami, kde hniezdi ale aj otvorený priestor v lese, rozvoľnené okraje s krovinami, krovinaté lesy, prieseky a vyťažené plochy. Na týchto miestach loví.

Najnižšie zaznamenané nadmorské výšky sú 600 m n. m.[6] alebo 700 m n. m. v Číne[3], zvyčajne od 1350 - 2 750 m n. m.[3] (3 000 m n. m.[6]).

Kuvičok obojkový je aktívny najmä cez deň a za šera. Často ho možno nájsť sedieť na riedko olistených konároch vysokých stromoch v lese, loví aj volá uprostred dňa za plného svetla. V porovnaní s inými druhmi sov je veľmi málo aktívny v noci. Lieta striedaním kĺzavého letu s intenzívnym letom za silného mávania krídlami.[3]

Na imitáciu reaguje aktívne. Drobné spevavce na neho neustále cez deň reagujú, približujú sa a varovnými hlasmi sa ho snažia zahnať.

Pozri aj: sekciu Správanie u kuvička vrabčieho, z viacerých pohľadov sa neho podobá.[6]

Živia sa najmä drobnými vtákmi, okrem toho aj hlodavcami, jaštericami, cikádami, rovnokrídlovcami, chrobákmi a iným väčším hmyzom.[3] Vzhľadom ku jeho drobnej postave je to odvážny lovec, uloví vtáky rovnakej veľkosti ako je on sám. Korisť drží v pazúroch, odnáša ju na vyššie položené miesto a trhá ju zobákom.[3]

Prvý ho taxonomicky zaradil Burton v roku 1836 ako Noctua Brodiei.[7] Na základe molekulárnej analýzy mitochondriálnej DNA[8] bol potvrdený užší vzťah s druhmi kuvičok džungľový (Glaucidium radiatum) a kuvičok jarabý (Glaucidium cuculoides). Tieto druhy zaraďujú autori König a Weick do rodu Taenioglaux.[3]

Rozlišujú sa 4 poddruhy:[9]

Glaucidium brodiei brodiei' (Burton, 1836). Nominátna rasa. Poddruh tubiger rozšírený od Thajska do južnej Číny a poddruh garoense z Ásamu, sú považované za synonymá.[3]

Glaucidium brodiei pardalotum (Swinhoe, 1863). Taiwan, krídlo 89 - 91 mm, chvost 63.5 mm.[3]

Glaucidium brodiei sylvaticum (Bonaparte, 1850). Sumatra, krídlo 95 mm, chvost 53 mm; druh G. b. peritum popísaný na Sumatre je synonymum.

Glaucidium brodiei borneense (Sharpe, 1893). Borneo, merania nie sú k dispozícii.

• 
• 
  Dobre pozorovateľné drobné škvrnky na tmavom pozadí
• 
  Na fotografii je dobre vidieť zadnú "okcipitálna tvár"
• 

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuvičok obojkový
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Kuvičok obojkový

• Hlas kuvička obojkového na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Glaucidium brodiei na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Glaucidium brodiei na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)