Kuvičok džungľový

Kuvičok džungľový alebo kuvik džungľový[2] (Glaucidium radiatum syn. Taenioglaux radiata[2]) je malý druh sovy z Ázie žijúci na Indickom polostrove[3]. Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov kuvičok džungľový patrí medzi najmenej ohrozené druhy, populácia je pravdepodobne stabilná.[1]

kuvičok džungľový
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Glaucidium radiatum
Tickell, 1833
Synonymá
kuvik džungľový,
Taenioglaux radiata,Taenioglaux radiatum

Mapa rozšírenia kuvička džungľového

██ Celoročný výskyt

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
 Biologický portál

Opis

Meria iba 20[3][4] - 22 cm[5]. Krídlo 120 - 136 cm[3], chvost 62 - 84 mm[3]. Hmotnosť 84 - 114 g.[3][4] Samec a samica nie sú tak výrazne veľkostne rozdielne ako u iných druhoch sov, samička je len o málo väčšia.[3] Základná farba vrchnej časti tela a hlavy je tmavohnedá alebo hnedosivá (jedince s odchýľkou do siva) s výraznými svetlými priečnymi čiarami. Na hlave má len nezreteľný závoj tvárovej časti, len krátke biele obočie, bielu bradu a bielu škvrnu na hrudi. Na záhlaví chýba "okcipitálna tvár". Hruď je svetlá s prímesou hrdzavohnedej. Spodná časť tela je biela, na bokoch sú sivohnedé priečne pásy. Beháky má operené. Pazúry tmavohnedé.[3].

Oči sú výrazne citrónovožlté, zobák zelenkavo-žltý.[3].

Pozri aj: Glaucidium.

Hlas

Hlas samca "praorr-praorr.."

25 s India, Národný park Mollem, prilákaný na imitáciu, sadol si do koruny veľmi vysokého strom hlbšie v džungli a odpovedal

Samec kuvička džungľového sa ozýva viacslabičným opakovaným trilkom "praorr-praorr-praorr-praorr.."[3] Spev začína ticho a postupne zosilňuje. Jedna fráza pozostáva z 3 - 10 slabík. Frázy opakuje v niekoľko sekundových intervaloch.[4][3]

Vydáva aj trilok "kwürr kwürr kwürr kwürr ..".[3] Mláďatá sa počas dňa ozývajú hlasom "tik", znejúcim veľmi podobne ako hlas bobuliara hájového (Dicaeum erythrorhynchos).[6]

Rozšírenie

Kuvičok džungľový je stály vták, nemigruje. Svoju západnú hranicu rozšírenia dosahuje v Dalhousie, severnú v Himalájach maximálne 2 000 m n. m. Východným smerom sa jeho areál rozprestiera až po Bhután. Južným smerom až po Srí Lanku, kde obýva aj horské oblasti do 1 100 m n. m.[3]

Biotop

V predhoriach Himalájí obýva vlhké listnaté aj krovinaté lesy, v sekundárnych lesoch sa vyskytuje ak je tam veľký podiel bambusov.[3]

Spôsob života

Kuvičok džungľový je aktívny najmä večer a ráno za šera. Ak je pod mrakom, loví aj cez deň inak je skrytý v horných častiach korún veľmi vysokých stromov hlavne na strmých svahoch. Za jasných dní sa rád slní, pozorovaný najmä v ranných a popoľudňajších hodinách. Žije samotársky alebo v pároch. Pri vyrušení zaujme nehybnú a strnulú polohu, napodobňuje suchý konár. Keď vydáva zvuky, má nízko hlavu a má hrbatých postoj. Pritom kýve chvostom ale nezdvíha ho[3], ako napríklad kuvičok vrabčí.

Hniezdenie

Kuvičok džungľový hniezdi v mesiacoch marec až máj v prirodzených stromových dutinách alebo vysekaných ďatlovitými, napríklad barbetovité (Megalaimidae). Vletový otvor býva v 3 - 8 m výške. Zvyčajne znáša 3 - 4 biele okrúhle vajíčka (priemer 28 zmeraných vajec bol 31,5 x 26,8 mm).[3]

Potrava

Kuvičok džungľový sa živý najmä veľkým hmyzom ako sú kobylky, koníky a cikády. Okrem toho uloví aj slimáky, malé stavoce ako jašterice, drobné vtáky a hlodavce.

Taxonómia a poddruhy

Poddruh G. r. malabarica sa líši hlasovým prejavom, vyžaduje ďalší výskum. V minulosti bol ako poddruh považovaný dnes už samostatný druh kuvičok hnedochrbtý (Glaucidium castanonota syn. G. castanota, Taenioglaux castanota).[3]

Galéria
  • Národný par Pench, detailná fotografia na chrbát
  • Pohľad na brušnú stranu
  • Pohľad na bok

Referencie
  1. IUCN Red list 2020.2. Prístup 02. novembra 2020
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018), rev. 2018-02-25, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online.
  3. KÖNIG, Claus; WEICK, Friedhelm. Owls of the World. [s.l.] : A&C Black, 2008. 528 s. ISBN 978-0-7136-6548-2. Kapitola Jungle Owlet, s. 421 - 422.
  4. LEWIS, Deane. Barred Jungle Owlet ~ Glaucidium radiatum [online]. owlpages.com, [cit. 2018-11-29]. Dostupné online. (En)
  5. Holt, D.W., Berkley, R., Deppe, C., Enríquez Rocha, P., Petersen, J.L., Rangel Salazar, J.L., Segars, K.P., Wood, K.L. & Marks, J.S. (2018). Jungle Owlet (Glaucidium radiatum). In: del Hoyo, J., Elliott, A., Sargatal, J., Christie, D.A. & de Juana, E. (eds.). Handbook of the Birds of the World Alive. [online]. Lynx Edicions, Barcelona., [cit. 2018-11-29]. Dostupné online. (En)
  6. NEELAKANTAN. Calls of the Malabar Jungle Owlet (Glaucidium radiatum malabaricum) [online]. J. Bombay Nat. Hist. Soc., 68, 1971. S. 830–832. Dostupné online. (En)

Iné projekty

Externé odkazy
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.