Kurt Martti Wallenius

Vojenský výcvik a skúsenosti získal v prvej svetovej vojne v 27. prápore pruských kráľovských strelcov. Zúčastnil sa občianskej vojny vo Fínsku, kde viedol jednotky bielych pri Tervole, Torniu, Kuolajärvi a Kuusame. Neskôr viedol severnú časť síl vykonávajúcich vojenskú operáciu na oslobodenie Bielej Karélie nazvanou Expedícia Viena. Jej zlyhanie je nutné pričítať na vrub totálnemu neúspechu práve Walleniovej skupiny, ale sama splniteľnosť cieľov, ktoré mu určili zostáva otázkou.

V roku 1920 bol menovaný vojenským atašé v Berlíne, v rokoch 1926 – 1930 zastával post náčelníka generálneho štábu fínskych ozbrojených síl. V roku 1930 dostal hodnosť generálporučíka.

Bol jedným zo zakladateľov a vodcov radikálneho polofašistického Hnutia Lapua (vzniklo v decembri 1929, zakázané v novembri 1932). To mu vynieslo niekoľkonásobné uväznenie (najmä potom v roku 1932 po veľmi nepodarenom pokuse o prevrat).

Za Zimnej vojny ho maršal Mannerheim vymenoval veliteľom bojovej skupiny Laponsko (december 1939). S len 6 000 mužmi a dvomi delami z 19. storočia dokázal zastaviť postup troch sovietskych divízií Laponskom. Jeho prepadovým oddielom Sissi sa podarilo to, čo sa potom Fíni aj Nemci márne pokúšali zopakovať za Pokračovacej vojny - na 14 dní vyradili z prevádzky Murmanskú magistrálu.

Na prelome februára a marca 1940 menovaný veliteľom Zboru ochrany pobrežia, majúceho za úlohu brániť Západný breh Viipurského zálivu. Bola to jasne nesplniteľná úloha a 6 dní, počas ktorých dokázal zadržiavať zdrvujúcu prevahu Červenej armády možno iste považovať za excelentný výkon.

V roku 1940 bol najskôr prevelený do zálohy a o rok neskôr ho prepustili z armády. Po zvyšok svojho života pokračoval vo svojej pôvodnej profesii spisovateľa. Jeho romány a poviedky sa presadili aj v zahraničí, najmä vo Francúzsku.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kurt Martti Wallenius

Fínsky portál Historický portál Politický portál