Krisón z Himery

Krisón (starogr. Κρίσων – Krisón) bol trojnásobný olympijský víťaz behu na jedno stadion v piatom storočí pred Kr.[1][2]

Krisón z Himery zvíťazil v behu na jedno stadion na olympijských hrách v rokoch 448, 444 a 440 pred Kr.[1][2] Antický autor Pausanias uvádza, že Atény a Sparta uzatvorili mier na tridsať rokov a vymedzili si vlastné záujmové sféry v treťom roku po olympijských hrách, keď zvíťazil Krisón z Himery.[3] Všetky tri olympijské víťazstvá Krisóna uvádza aj historik Diodoros, a to v súvislosti s datovaním udalostí, ktoré sa v tých rokoch udiali v starovekom Ríme a Grécku.[4][5][6]

Beh na jedno stadion bola najstaršia disciplína, v ktorej sa na hrách súťažilo.[1] Zavedenie behu na dve stadiá (diaulos) sa uskutočnilo na 14. hrách v roku 724 pred Kr.[7] Vzdialenosť stadia (600 stôp)[8] sa pohybovala zhruba od 175 do 200 metrov (olympijské stadion 192,27 metra).[9]