Beh na dve stadiá

Beh na dve stadiá alebo diaulos (od starogr. Δίαυλος – diaulos) bola súťažná bežecká disciplína v starovekom Grécku. [1][2][3]

Bežci na čiernofigúrovej amfore, cca 500 pred Kr.

Na 14. olympijských hrách v roku 724 pred Kr. pribudol k dovtedajšej jedinej disciplíne, behu na jedno stadion, tzv. dvojitý beh (diaulos), beh na dve stadiá.[3][2] Boli to preteky na dĺžku dvoch stadií (približne 384,5 m) t. j. na vzdialenosť 1200 olympijských stôp.[4][5] Dĺžka jedného stadia bola podľa mýtov vymeraná hrdinom Heraklom, (sto jeho krokov) ktorý údajne založil prvé hry v Olympii.[4] Pravidlá dvojitého behu boli podobné ako pri behu na jedno stadion.[6]

Pretekárska trať v Olympii bola tvrdá a predpokladá sa, že bola posypaná vrstvou piesku. Štartové čiary, ktoré boli na východnej i na západnej strane štadióna, tvorili kamenné prahy vytvorené z dvadsiatichštyroch vápencových dosák, spojených v jednoliaty celok, ktoré mali po dĺžke dva nehlboké zošikmené žľaby pre odraz pri štarte. Z antických prameňov je známe, že pretekári pri behu na dve stadiá, mali štart i cieľ na západnom prahu. To, ako bola označená obrátka je neznáme.[6] Dĺžka olympijskej trate, tzv. stadion, bola dĺžková miera, podľa ktorej vzniklo neskôr aj pomenovanie celého pretekárskeho priestranstva.[4]

Diváci sa na súťažiacich na štadióne pozerali z trávnateho úbočia. Štadión bol od severu ohraničený výbežkom Kronovho pahorku, na ostatných stranách bol násyp. Bol dlhý 212 m a 28 m široký. Do hľadiska sa podľa odhadu pôvodne zmestilo 20 000 a neskôr 40 000[7] až 45 000 divákov.[4]