Krištáľ (kremeň)

Krištáľ alebo horský krištáľ[1] je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa. Osobitným typom kryštalického kremeňa je takzvaný holubníkový kremeň, ktorý vzniká dôsledkom narastania kryštálov kremeňa rôznych kryštalografických tvarov.

O rovnorodom pevnom telese s pravidelnou štruktúrou pozri kryštál.
Krištáľ

Výskyt

Krištáľ sa nachádza v pegmatitoch, v žilách alpského typu, zriedkavejšie v hydrotermálnych žilách alebo v rozsypoch. Vyskytuje sa na mnohých miestach na celom svete, najväčšie kusy pochádzajú z Brazílie a Madagaskaru. Kusy suroviny dosahujú desiatky kilogramov, najväčší krištáľ nájdený v roku 1719 v Zinggenstocku vo Švajčiarsku mal hmotnosť 800 kg. Na Slovensku sa nádherné kryštalické drúzy kremeňa nachádzajú napríklad v Štiavnických vrchoch a v Kremnických vrchoch. [2] Krásu krištáľu často rušia rôzne uzavreniny, najčastejšie rutil alebo turmalín.[3] Číre bipyramidálne obojstranne vyvinuté kryštáliky kremeňa sa nazývajú Marmarošské diamanty. Ich veľkosť zriedkakedy presiahne 10 mm. Ich hlavné lokality sú Zakarpatská oblasť (Rusko), Sibír (Rusko) a Arkansas (USA).

História a povery

Od stredoveku sa z veľkých kryštálov kremeňa vyrábali nádoby pre kláštorné poklady a krištáľové gule. Na Slovensku vzniklo v stredoveku dnes už nepoužívané pomenovanie[chýba zdroj] horský krištál na odlíšenie od, v tom čase vynájdeného, dokonale bezfarebného kusu skla. Názov krištáľ pochádza z gréckeho krystalos, alebo kryos, čo znamená ľad alebo chlad. Názov pochádza z toho, že v staroveku si ľudia mysleli, že krištáľ je tak hlboko a pevne zmrazený ľad, že sa nemôže nikdy roztopiť. Austrálski aborigénovia a prérijní Indiáni v Severnej Amerike používali krištáľ ako talizman a na veštenie. Navajovia verili, že krištáľ ako prvý spôsobil, že Slnko začalo svietiť na Zem. Šamani považovali krištáľ za kameň svetla a používali ho ako jasnovidecký nástroj na hranici medzi viditeľným a neviditeľným.[4]

Referencie
  1. GURIČANOVÁ, DANA. Nie je všetko krištáľ, čo sa blyští, lesknúť sa môže aj kryštál. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2017, roč. 51, čís. 4, s. 79. Dostupné online [cit. 2017-10-10]. ISSN 0023-5202.
  2. R. Ďuďa, D. Slivka: Minerály Slovenska
  3. Rudolf Ďuďa a Luboš Rejl, 2001. Kameny z celého světa, Praha: Granit
  4. R. L. Bonewiz, M. Konzultanti, R. E. Carruthers, 2007. Kamene a drahokamy. Bratislava: Slovart

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.