Krab palmový

Tento krab patrí do skupiny suchozemských kôrovcov. Aj keď patrí k pustovníckym krabom, v dospelosti už nepotrebuje na ochranu odhodenú lastúru mäkkýšov, pretože má vlastný, pomerne tuhý pancier. Ten na hlavovej časti môže dosiahnuť šírku takmer 200 mm.[5]

Telo kraba je, rovnako ako u všetkých desaťnožcov, rozdelené na prednú čast (cephalothorax) a brušnú časť (abdomen). Predný pár nôh tvoria klepetá, z ktorých je ľavé väčšie ako pravé. [6] Ďalšie dva páry nôh sú extrémne veľké s ostrými pazúrmi, ktoré slúžia najmä na šplhanie na kokosové palmy. Štvrtý pár nôh je menší, s pinzetovitými chápadlami na koncoch, ktorými sa mladé jedince pridŕžajú vo vnútri škrupiny alebo kokosového obalu, ktorý ich chráni. Dospelé jedince používajú tento pár nôh pri chôdzi alebo lezení. Posledný, najmenší pár, používajú samice na pridŕžanie vajíčok a samci pri párení. U jedincov z rôznych oblastí je možné pozorovať rôzne zafarbenie, od oranžovo-červeného po fialovo-modré. Je to spôsobené najmä diverzifikáciou prostredia, potravy a zloženia pôdy, ktorú obývajú a ktorá vplýva na zafarbenie.[6]

Hoci krab palmový patrí k radu krabov pustovníkov, iba mladé jedince používajú rôzne ulity na ochranu ich mäkkého brucha, prípadne dospievajúce kusy niekedy používajú časti kokosových škrupín. Ale dospelé kraby už túto ochranu nepotrebujú. Jednak by bol problém násť dostatočne veľkú ulitu a taktiež by im prekážala pri šplhaní na palmy. Straty vody na súši znižuje tým, že väčšinu dňa strávi v norách a dierach. Tie môžu byť až 2 m dlhé. Dospelí zhadzujú pancier raz ročne v nore, pričom celý proces zvliekania trvá jeden až tri týždne, podľa veľkosti jedinca. Veľkú časť starého panciera krab skonzumuje.[7]

Kým nový exoskelet vytvrdne, je krab extrémne zraniteľný, preto zvyčajne ostáva po celý čas ukrytý v nore po dobu troch až 16 týždňov, v závislosti na veľkosti zvieraťa. Pre kraby je to extrémne vyčerpávajúce obdobie a počas neho sú úplne bezbranní.[6]

Aj napriek veľkosti je obratným lezcom na stromy, najmä kokosové palmy, pričom ani po páde z niekoľkometrovej výšky si neublíži.[8]

Obratné lezenie umožňujú pretiahnuté špicaté nohy s ostrými pazúrmi na koncoch a výkonné klepetá. S nimi dokáže zdvihnúť predmety do hmotnosti 28 kg[9] a bez problémov rozlúskne aj tvrdé kokosové orechy.

Práve vyliahnuté jedince majú žiabre a prvé týždne sa vyvíjajú na plytkých pobrežných miestach. Po ukončení vývinu v podobe larvy je dospievajúci a dospelý jedinec suchozemské zviera, neschopné plávať alebo žiť pod vodou. Žiabre z obdobia larválneho vývinu sa zmenili na branchiostegálne pľúca, unikátny vývojový medzistupeň medzi žiabrami a plnohodnotnými pľúcami.[10]

Branchiostegálne pľúca je dýchací orgán, používaný niektorými článkonožcami na dýchanie. Je to jedna z najvýznamnejších adaptácií pustovníckych krabov, medzi ktoré patrí aj krab palmový. Plocha tkaniva tohto orgánu je zväčšená najmä množstvom záhybov s cieľom zvýšiť aktívnu plochu na príjem kyslíka, podobne ako u žiabier. V tomto prípade je ale orgán lepšie uspôsobený pre absorpciu kyslíka zo vzduchu, než z vody. Niektoré ďalšie druhy pustovníckych krabov (napr. aj Coenobita) majú aj žiabre a malé pľúca, s rôznymi variáciami metód difúzie plynov, ktoré podporujú prechod z existencie vo vode na súš.[10]

Tento orgán je rozšírený do strany a nachádza sa v hrudnej (cephalothorax) časti. Tým je dosiahnuté optimálne umiestnenie, aby sa zmenšila vzdialenosť dopravy krvi do perikardu. Krab používa najmenší zadný pár nôh na čistenie a zvlhčovanie tohto orgánu pre jeho správnu funkciu.

Proces identifikácie pachov je veľmi rozdielny v závislosti na tom, či pachové molekuly sú hydrofilnými (vo vode) alebo hydrofóbnymi (vo vzduchu). Rovnaká potreba detegovať pachy a život na súši viedli u lotra palmového k vývinu podobného pachového orgánu ako u hmyzu aj napriek tomu, že hmyz a kraby majú výrazne odlišnú vývojovú cestu.

Jeho čuch je vynikajúco vyvinutý, dokáže ním lokalizovať potravu na veľké vzdialenosti. Vôňa hnijúceho mäsa, banánov, kokosových orechov a iných potenciálnych zdrojov potravín. Rozborom bolo zistené, že čuchový systém v mozgu lotra palmového je v porovnaní s ostatnými oblasťami mozgu dobre rozvinutý.[11]

A. Predný pancier (cephalothorax), B. Brušná časť (abdomen), 1. senzorické tykadlá, 2. antény, 3. oči, 4. čelo, 5. krčný pancier, 6. Propodus, 7. dactyl, 8. prvá noha, 9. druhá noha, 10. tretia noha, 11. štvrté klepietko, 12. piata končatina (zväčša býva ukrytá pod bruchom)

Dospelé jedince dorastajú do hmotnosti priemerne 4 kg a veľkosti 40-50 cm , pričom najväčší nájdený jedinec meral až 1 m pri hmotnosti 17 kg, čo z tohto kraba robí najväčšieho žijúceho článkonožca.[4] Samce bývajú zvyčajne väčšie, ako samice.

Samice po oplodnení nosia vajíčka na bruchu, až kým nie sú pripravené na vyliahnutie. vtedy ich odnesú k moru a za vysokého prílivu ich uvoľnia do vody. Larvy sa nezdržujú pri brehu a prvé zhruba 3-7 týždne strávia na otvorenom mori spolu s iným planktónom. Po tomto období klesajú k dnu a hľadajú si úkryty v menších lastúrach a ulitách. Podobne ako iné druhy pustovníckych krabov sa presúvajú k brehom a po čase na neho aj vychádzajú. Postupne, ako sa im vyvíjajú branchiostegálne pľúca, strácajú schopnosť dýchania vo vode a presúvajú sa permanentne na súš. Ostávajú však v blízkosti vody kvôli potrebe zvlhčovania dýchacieho orgánu.

Postupne ako rastú, vymieňajú aj ulity. Nezriedka si namiesto ulity vezmú aj kokosový orech. Ako odrastajú, začína sa im vytvárať tvrdý pancier a ochranu ulít alebo orechov odhadzujú. Pohlavnú dospelosť dosahujú po zhruba piatich rokoch a dožívajú sa 40 – 60 rokov.

Z bežných a známych lokalít výskytu sú to najmä Americká Samoa, Austrália, Britské indickooceánske územie, Vianočný ostrov, Cookove ostrovy, Fidži, Francúzska Polynézia, Guam, India, Indonézia, Japonsko, Kiribati, Malajzia, Marshallove ostrovy, Mikronézia, Nauru, Nová Kaledónia, Niue, Severné Mariány, Palau, Papua-Nová Guinea, Filipíny, Samoa, Seychely, Šalamúnove ostrovy, Taiwan, Tanzánia, Thajsko, Tokelau, Tonga, Tuvalu a Vanuatu.

Jednou z podmienok výskytu je blízkosť mora a kde je málo dravcov.

Jedince žijú zväčša sami v podzemných norách a skalných štrbinách, v závislosti od podmienok miestneho terénu. Pokiaľ je pôda dostatočne mäkká, kopú si vlastné nory v piesku alebo zemine, často v koreňovej spleti stromov, kde sú pomerne dobre chránení.

Krab pri otváraní kokosového orecha

Krab palmový je všežravec a má extrémne citlivý čuch. Primárnou potravou, pomerne nezvyklou na kraby a podľa ktorej dostal svoj názov, sú mäkké časti kokosového orecha. Za orechmi je krab schopný šplhať až do koruny kokosovej palmy. Kokosové orechy sú spolu s iným ovocím, zdochlinami a drobnými živočíchmi hlavnou zložkou potravy.

Aj keď kokosové kraby sú pomalé a na ľudí neútočia, s mŕtvolami nemajú zľutovanie. Preto je im aj pripisovaná likvidácia mŕtvoly Amélie Earhartovej, ktorá sa s lietadlom stratila a pravdepodobne havarovala na odľahlom tichomorskom atole Nikumaroro v oblasti Kiribati.[12][13]

Na miestach s vyššou frekvenciou ľudskej populácie bol takmer vyhubený najmä kvôli vynikajúcim kulinárskym vlastnostiam a viere, že má afrodiziakálne činky. V extrémnych prípadoch si trúfne aj na drobné domáce hospodárske zvieratá, mačky alebo psi, preto bol hubený preventívne ako škodca.

Vďaka tomu populácie krabov palmových na mnohých miestach klesli až na úroveň vyhubenia. V roku 1981 bol krab zanesený na červený zoznam ohrozených druhov Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN), ale neskôr v roku 1996 bol kvôli nedostatku presnejších dát zo zoznamu odstránený. Ochrana a výrazné obmedzenia lovu sú stále v platnosti na mnohých miestach, napríklad na Guame, Mikronézii alebo Vanuatu, pričom platí prísny zákaz loviť samice s vajíčkami. Na iných miestach, ako sú Severné Mariány, je možné loviť kraby (obe pohlavia, ale samice len bez vajíčok) iba s hlavovým pancierom nad 30 mm v septembri, októbri a novembri a len s platnou licenciou. Na ostrove Saipan (Severné Mariány) je limit 35 mm a obdobie úplného zákazu od 1. júna do 30. septembra.

Aj keď krabovi palmovému nehrozí priame vyhubenie, jeho atraktivita pre kulinárstvo spolu s pomerne dlhým, náročným a pomalým cyklom obnovovania populácie znamená priamu hrozbu pre jeho budúcnosť. Mnohé štáty spolu s Medzinárodnou úniou na ochranu prírody a prírodných zdrojov vyvíjajú už dnes proaktívny prístup pre zachovanie dostatočných lokalít a podmienok pre udržanie tohto druhu.[14]

Na Tuvalu je na jednom z menších ostrovčekov atolu Funafuti rezervácia Funafuti Conservation Area s plochou 33 km², kde sú kokosové kraby, spolu s inými ohrozenými živočíchmi (napr. s korytnačkou Karetou obrovskou), nedotknuteľné.[15]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krab palmový
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Krab palmový

• Birgus Latro na whyevolutionistrue.wordpress.com
• Birgus Latro na Arkive.org

• Warwick J. Fletcher - "Coconut crabs"; Nearshore Marine Resources of the South Pacific: Information for Fisheries Development and Management. Suva, Fiji: International Centre for Ocean Development. ISBN 978-982-02-0082-1
• Birgus latro on EOL (Encyclopedia of Life)
• Birgus latro na IUCN
• Maurice a Robert Burton - Robber crab; The International Wildlife Encyclopedia, 3. vydanie, ISBN 978-0-7614-7282-7
• Ian W. Brown & D. R. Fielder - The Coconut crab: aspects of the biology and ecology of Birgus latro in the Republic of Vanuatu, Australian Centre for International Agricultural Research, Canberra, Australia, 1991, ISBN 1863200541 dostupné online