Kostol svätého Michala (Liptovský Michal)

Kostol svätého Michala je kostol, ktorý sa nachádza v obci Liptovský Michal v okrese Ružomberok na Slovensku. Pochádza z obdobia 2. tretiny 13. storočia. Dnes kostolík slúži ako rímskokatolícky farský kostol farnosti Liptovský Michal.

Kostol svätého Michala

História

13. storočie

Prvá potvrdená písomná zmienka o ranogotickom kostolíku pochádza z roku 1288 od vtedajšieho liptovského vicearchidiakóna a farára v Liptovskej Mare, Mikusa. Išlo o majetkoprávnu listinu, podľa ktorej kostol v Liptovskom Michale patril liptovskému vicearchidikonátu a bol jeho správnym centrom. Kostolík slúžil najmä ako farský úrad pre viacero dedín na Liptove, napríklad pre Partizánsku Ľupču (ešte pred prisťahovaním privilegovaných nemeckých vojsk).

16. storočie

Roku 1575, počas reformácie, prevzali protestanti do rúk kostolík a používali ho až do roku 1686. V tomto období bola v interiéri postavená západná drevená tribúna a murovaná kazateľnica a pod kostolom bola vybudovaná krypta, do ktorej dnes už žiaľ nie je možný prístup.

17. storočie

Od roku 1648 sa nakrátko stali katolíci hlavným majiteľom kostola. V roku 1694 bola na kostole pristavená zvonica s cibuľou obsiahnutou na vrchole, namiesto klasického špicu, ako bolo vo zvyku.

19. storočie

Počas rokov 1859 – 1888 tu ako farár pôsobil historik a národný buditeľ Štefan Nikolaj Hýroš a po ňom tu bol posledným farárom Albín Kontrík, rodák z Pittsburghu, hoci jeho rodičia pochádzali z Černovej.

Od 1. polovice 19. storočia do 2. polovice 20. storočia sa uskutočnilo viacero rekonštrukcií a úprav ako na fasáde tak aj v interiéri kostola. Prvá prebehla v rokoch 1824 – 1831, kedy bol v lodi postavený nový plochý strop.

20. storočie

V rokoch 1941 – 1942 bola pred južný strop pristavená murovaná predsieň a steny interiéru boli obohatené o novú výmaľbu od M. Štalmacha. Žiaľ, tieto maľby sa udržali len do roku 1976, kedy boli odstránené pri ďalšej no tentoraz celkovej rekonštrukcii kostola. Taktiež, 3 roky pred tým, boli z kostola postupne demontované výtvarné a architektonické prvky.

Neskôr bola rozobratá veža kostola a následne presunutá do pribylinského Múzea liptovskej dediny.

Popis exteriéru

Kostol sv. Michala sa nachádza na začiatku obce Liptovský Michal pri vstupe od obce Bešeňová po ľavej strane obecnej komunikácie. Areál kostola je ohraničený nízkym murovaným plotom s dreveným šindľom, ktorého súčasťou je drevená zvonica. Západne od kostola sa nachádza cintorín prístupný bránkou v oplotení.

Kostol je umiestnený v strede areálu. Vstup do kostola je z juhu.

Pred vstupom do kostola je situovaná malá kaplička Panny Márie.

Objekt kostola je vo východnej časti ukončený polygonálnou apsidou a má obdĺžnikový pôdorys. Zo severnej časti vystupuje z hmoty objektu priestor obdĺžnikovej sakristie. Kostol je zakrytý sedlovou šindľovou strechou.

Súčasťou muriva kostola sú masívne odstupňované oporné piliere ukončené striežkou, ktoré zabezpečujú statiku kostola. Medzi týmito piliermi sú umiestnené štíhle gotické okná s lomeným oblúkom na vrchu a delené na 2 časti. Vo vrchole sú umiestnené rozety.

Oplotenie v západnej časti je ukončené drevenou zvonicou, ktorá tvorila kedysi vstup do areálu kostola. Spodná časť zvonice je murovaná, vrchná je drevená s vežičkou pokrytou dreveným šindľom. Zvonica zo 17. storočia je chránená kultúrna pamiatka.

Popis interiéru

Jedná sa o jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom, ktoré je spolu so sakristiou zaklenuté rebrovou krížovou klenbou so svorníkom a ťažkými kamennými rebrami s lunetovým uzáverom. Kamenné rebrá následne pasujú na ihlancové konzoly so štítkami. Medzi presbytériom a sakristiou je ostroluký, sedlový, gotický, portál. V severnej sakristii sú dochované dve úzke gotické okná so štrbinami (tieto prvky patria do obdobia 2. polovice 13. storočia), a stena sakristie obsahuje skrinku s maľbou Krista z roku 1763.

V roku 1330 bola postavená polygonálne ukončená svätyňa a zároveň bola zaklenutá aj priľahlá časť lodi, takže svätyňa je dlhšia s dvoma poľami rebrovej klenby. V oknách svätyne sú kamenné kružby.

V južnej časti sa nachádza vstupný portál. V profilovanom ostení, ktoré má lomený oblúk na vrchole, je vložené sedlové nadpražie. V lomenom oblúku portálu je prázdny tympanón.

Západná strana lode obsahuje drevenú emporu s orgánom a maľovanými postavami apoštolov, z obdobia, kedy kostol slúžil protestantom. V tomto období vznikla aj murovaná kazateľnica, ktorá pochádza z obdobia neskorej renesancie z 2. polovice 17. storočia.

Popis zariadenia kostola

V sakrálnom priestore kostola je rokokový oltár sv. Michala Archanjela rozšírený po stranách stien.

Vo veži kostola sa kedysi nachádzali tri zvony, avšak dodnes sa dochoval len 1 z nich. Prvé dva z následujúcich zvonov boli za čias 1. svetovej vojny použité na vojenské účely. Prvý zvon v kanonickej vizitácii z roku 1825 bol preliaty zo starého zvona v roku 1725, ktorý bol prezývaný „campana tertia“. Druhý zvon prezývaný „campana quarta“ bol preliaty v roku 1798 a tretí zvon, ktorý pôvodne postavil Ján Kristián Bienstock, bol preliaty v roku 1732. V súčasnosti sa okrem tretieho zvonu vo veži nachádzajú ešte dva zvony, Izidor a Jozef, ktoré boli preliate v roku 1929 vo zvonolejárni Rudolf Manoušek. O niekoľko desaťročí neskôr, konkrétne v rokoch 1965 – 1974 prebiehal výskum kostola a jeho okolia.

Zaujímavosti

Je pravdepodobné, hoci nepotvrdené že sa písomne prvýkrát o ňom spomína už v roku 1270, kedy bolo územie, patriace michalskému kostolu, načas skonfiškované Partizánskou Ľupčou kvôli sporu o vymedzení majetkov.

Kulisa oltára sv. Michala Archanjela má veľa prvkov rokokovej plastickej ornamentiky a taktiež tam sú rustikálne sochy, ktoré značia vyspelosť rezbárskej práce na Liptove. Na oltári sa nachádza obraz samotného Michala Archanjela, namaľovaný Jozefom Hanulom v roku 1898, ktorý obraz obohatil harmonickým štýlom maľovania.

Citáty

„Aj keď Liptov nepatril v stredoveku medzi najrozvinutejšie regióny Uhorska a oproti susednému Spišu či Turcu mu chýbali aj výrazné kultúrne a umelecké centrá, predsa aj tu nájdeme kostoly hodné pozornosti.“[1]

„Stavebné úsilie vyplývalo hlavne z ambície vytvoriť v regióne sieť farských kostolov a teda sformovať základnú cirkevnú štruktúru ako dôsledok zvýšeného kolonizačného úsilia.“[2]

Galéria
  • Juhovýchodný pohľad
  • Severovýchodný pohľad
  • Drevená zvonica
  • Tabuľa
  • Detail gotických okien a klenby
  • Detail rebrových krížových klenieb
  • Pôdorys kostola sv. Michal

Referencie
  1. PODOLÍNSKY, Štefan. Gotické kostoly: vidiek. Bratislava : Dajama, 2010. ISBN 978-80-89226-91-7. S. 64.
  2. ČAJKA, M.. Gotická sakrálna architektúra na Liptove, Pamiatky a múzeá. časopis č.2. vyd. Bratislava : SNM a Pamiatkový úrad, 2004. S. 14.

Externé odkazy a zdroje

Zdroje
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.