Kopáčovská

Kopáčovská je prírodná pamiatka ev. č. 986, ktorá sa nachádza v okrese Písek na severovýchodnom okraji obce Čimelice v ktorej katastrálnom území aj leží. Oblasť leží v jednom z priľahlých údolí rieky Skalice v nadmorskej výške 416 až 424 m n. m.. Prírodnú pamiatku tvoria malý rybník, pás lesa a mokraďová lúka so vzácnou flórou, cez ktorú preteká bezmenný potok odvádzajúci vodu z rybníka. Správa AOPK České Budějovice.

Kopáčovská
prírodná pamiatka
Pohľad na lúku na začiatku jesene
Štát Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Okres Písek
Lokalita Čimelice
Nadmorská výška 416 - 422 m n. m.
Súradnice 49°28′37″S 14°5′5.5″V
Rozloha 1,03 ha
Vznik 1. február 1986[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Písek
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 986
Kopáčovská
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Kopáčovská
Webová stránka: BioLib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Predmetom ochrany je mokraďová lúka s hojným výskytom žltohlavu európskeho (Trollius europaeus), ďalej potom sa tu vyskytuje kosatec sibírsky (Iris sibirica), hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), ostrica dvojradová (Carex disticha), ostrica Hartmannova (Carex hartmanii) a lipkavec severný (Galium boreale). Okrem chránených rastlín sa tu vyskytujú aj vzácni zástupcovia fauny ako skokan zelený (Pelophylax esculentus), užovka obojková (Natrix natrix) a vlha obyčajná (Oriolus oriolus).[2]

Lokalita

Kopáčovská sa rozkladá na katastrálnom území obce Čimelice v okrese Písek, konkrétne severozápadne od obce v blízkosti cesty spájajúcej Čimelice s obcou Králova Lhota. Územie má rozlohu 1,03 ha a je situované v nadmorskej výške medzi 416 až 422 m n. m.[3] medzi dvojicou nízkych vrcholkov. Celá oblasť sa nepatrne skláňa k západu.[4] Na južnom a severovýchodnom okraji je obklopená zalesnenými pozemkami čiastočne zasahujúcimi do územia pamiatky, na severe a východe sa nachádzajú poľnohospodársky využívané lúky a polia. Západnú hranicu potom tvorí spomínaná pozemná komunikácia medzi obcami.

Okolo územia nie je vyhlásené osobitným predpisom ochranné pásmo, teda sa za ochranné pásmo považuje podľa zákona 50 metrová zóna od hranice.[5]

História
Pohľad na východ, smerom k malému rybníku

Ku skoršiemu využívaniu územia nie sú známe žiadne podrobnosti. Pravdepodobne bola ale lúka využívaná na príležitostnú pastvu či kosenie.[6][7] V západnej časti územia sa historicky pravdepodobne nachádzal ďalší malý rybník, prípadne za vznik podmáčeného územia mohla výstavba pozemnej komunikácie.[7] Prírodná pamiatka bola zriadená vyhláškou plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru Písek zo 4. decembra 1985 s dátumom účinnosti od 1. februára 1986.[3][8] Za komunizmu územie obhospodarovala Lesná správa Milevsko, no po reštitúcii majetku je plocha celej lokality v súkromnom vlastníctve.[7] Kosenie potom zaisťuje Krajský úrad Juhočeského kraja.[7]

V 90. rokoch 20. storočia uvádza prieskum lokality, že časť územia bola dlhodobo nekosená a teda zanedbaná. V priestore stredovej odvodňovacej stoky (potoka) rástli hojne ruderálne druhy ako napríklad pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica).[7] Zlepšením starostlivosti a pravidelným kosením sa darí tieto nepôvodné druhy postupne zatlačovať a umožňovať návrat pôvodných spoločenstiev.[7]

V roku 2010 bol schválený plán starostlivosti o lokalitu na obdobie 1. januára 2010 až 31. decembra 2019.[5]

Prírodné pomery
Vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) kvitnúci na lokalite, 2013

Lokalita patrí do mierne teplej klimatickej oblasti MT11,[3] pre ktorú je charakteristická mierne teplá zima a dlhé, teplé a suché leto. Priemerná teplota je medzi 5 až 6°C.[4] Z geomorfologického pohľadu spadá lokalita do Táborskej pahorkatiny, okrsku Zvíkovskej pahorkatiny.[4]

Geológia

Podložie je tvorené amfibol-biotitickým granodioritom a granitom stredočeského plutónu. Na tomto horninovom podklade sú usadené deluviofluviálne sedimenty v podobe hlinitých pieskov a ílovopiesčitých hlín holocénneho obdobia. Na samotnom povrchu je potom pôdny profil tvorený prevažne kyslou kambizemou pseudoglejovou a glejom typickým.[4]

Hydrológia

Vo východnej časti územia sa rozkladá bezmenný rybník. Na západnom okraji pod hrádzou potom začína krátky bezmenný potok[4] tečúci priamo západným smerom a odvádzajúci vodu z rybníka do Skalice.[4] Len na západnom okraji územia sa potok čiastočne rozlieva a vytvára menšiu mokraď. Potok sa následne vlieva do rieky Skalice tvoriacej jeden z prítokov rieky Otavy v mieste, kde už ale Otava tvorí časť priehradnej nádrže Orlík.

Pohľad smerom k ceste na odtokový jarok spolu s tôňou

Flóra

Dnes je hlavným rastlinným spoločenstvom na lokalite lúčny porast vlhkých a striedavo vlhkých stanovíšť zväzu Calthion a Molinion, ktoré aj vzájomne medzi sebou prechádzajú v závislosti na konkrétnej časti lokality.[9] V strednej časti prírodnej pamiatky sa tak na pravom brehu potoka vyskytujú skôr lúky striedavo vlhkého charakteru. V tejto časti sa najviac vyskytujú zástupcovia lipkavca severného (Galium boreale) vytvárajúci až súvislé porasty, ďalej vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) v počte desiatok kvitnúcich rastlín a žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), ktorý je tu v počte približne 200 kvitnúcich rastlín.[9] Na približne 2 metroch štvorcových sa v tejto časti taktiež vyskytuje aj silne ohrozený kosatec sibírsky (Iris sibrica).[9] Predpokladá sa, že historicky pred príchodom človeka sa na lokalite vyskytovali luhy a jelšiny triedy Salicetae purpureae, Alnetae glutinosae a Quercy-Fagetea.[4]

Z ďalších významných druhov tu rastie hadivka obyčajná (Ophioglossum vulgatum) s výskytom približne 10 rastlín podľa prieskumu z roku 2009, ďalej ostrica dvojradová (Carex disticha) vytvárajúca vitálnu populáciu a málo početná populácia ostrice Hartmanovej (Carex hartmanii).[9]

Fauna

V roku 1994 tu bol zmapovaný výskyt silne ohrozeného skokana zeleného (Pelophylax esculentus), z plazov potom ohrozená užovka obojková (Natrix natrix).[6]

Podľa prieskumu z roku 1994 sa tu z vtákov vyskytuje kriticky ohrozená vlha obyčajná (Oriolus oriolus).[6]

Ochrana

Prírodná pamiatka je s ohľadom na svoju rozlohu značne zraniteľná. Hlavné nebezpečenstvo predstavujú ruderálne druhy rozširujúce sa z okolitých pozemkov pozdĺž stredového odtokového jarku. Jedná sa prevažne o pŕhľavu dvojdomú (Urtica dioica), pichliač roľný (Cirsium arvense), lipkavec obyčajný (Galium aparine) a pýr plazivý (Elytrigia repens). Týmto druhom sa darí na hrádzi rybníka a na miestach, kam bola predtým vyhrnutá hlina z potoka či rybníka. Účinnou ochranou pred šírením týchto druhov je pravidelné kosenie lokality.[7]

Kvitnúci žltohlav európsky (Trollius europaeus) v centrálnej časti územia, rok 2013

Aktuálny plán starostlivosti uvádza, že vzhľadom na nedostatočnú frekvenciu kosenia do roku 2009, sa ruderálne spoločenstvá úspešne šírili naprieč lokalitou a vytláčali tak pôvodné cenné spoločenstvá rastlín. Plán starostlivosti tak odporúča zvýšiť frekvenciu kosenia a to minimálne 2 krát ročne. Taktiež uvádza, že skôr nekosená časť územia sa začína pozvoľna zotavovať.[10]

Turizmus

Lokalita leží mimo značené turistické trasy. K prírodnej pamiatke Kopáčovská sa dá dostať z Čimelíc po ceste vedúcej do obce Králova Lhota. Za mostom cez rieku Smutnú sa nachádza približne po 300 metroch po pravej strane zjazd na poľnú cestu vedúcu k rybníku Nerestec. Táto poľná cesta prechádza severne od prírodnej pamiatky a postupne sa k nej približuje, až v severovýchodnom a východnom cípe tvorí jej hranicu.

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-26]. Dostupné online. (po česky)
  2. Plán péče pro období 2010-2019 Přírodní památka Kopáčovská [online]. [Cit. 2016-10-26]. Ďalej len Plán starostlivosti. Dostupné online. (po česky)
  3. Drusop - PP [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-26]. Dostupné online. (po česky)
  4. Plán starostlivosti, str. 5
  5. Plán starostlivosti, str. 2.
  6. Plán starostlivosti, str. 6.
  7. Plán starostlivosti, str. 7.
  8. Plán starostlivosti, str. 3.
  9. Plán starostlivosti, str. 4.
  10. Plán starostlivosti, str. 10

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra
  • ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. Praha : [s.n.], 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Kopáčovská, s. 282. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kopáčovská na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.