Malý Kosatín

Malý Kosatín je prírodná pamiatka ev. č. 982, ktorá sa nachádza v okrese Písek západne od obce Boudy.[2]

Malý Kosatín
Prírodná pamiatka
Chránená lúka v oblasti Malý Kosatín
Štát Česko
Región Juhočeský kraj
Okres Okres Písek
Lokalita Boudy
Nadmorská výška 476 - 480 m n. m.
Súradnice 49°27′6″S 14°1′8″V
Rozloha 0,95 ha
Vznik 1. február 1986[1]
 - Vyhlásil Okresný národný výbor Písek
Správa AOPK ČR
Kód AOPK ČR 982
Malý Kosatín
Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Malý Kosatín
Webová stránka: Biolib.cz
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Ochrana

Predmetom ochrany je vlhká slatinná lúka s bohatou kvetenou,[3] kde rastie veľmi početná populácia (až 400 jedincov) vstavačovca májového (Dactylorhiza majalis) a niekoľko desiatok jedincov bielokvetu močiarneho (Parnassia palustris). Okrem týchto dvoch významných druhov tu bolo popísaných 8 druhov ostrice, oi. ostrica Davallova (Carex davalliana), ďalej potom napríklad páperník širokolistý (Eriophorum latifolium) a páperník úzkolistý (E. angustifolium),[4] púpava Nordstedtova (Taraxacum nordstedtii) a ďalšie druhy. Z fauny tu neboli popísané významnejšie druhy, aj keď je lokalita značne bohatá na lúčne druhy hmyzu.[4] Územie spadá pod správu AOPK České Budějovice. Lúka je pravidelne kosená v snahe zamedziť zarastaniu náletovými drevinami a tŕstím (Phragmites australis).

Pamiatka sa nachádza neďaleko Alšovej náučnej stezky, ktorá vedie z Mirotíc do Čimelíc. Na okraj pamiatky sa dá ľahko dostať po ceste, avšak samotné územie nie je voľne prístupné verejnosti.

Lokalita

Chránená lúka sa nachádza v juhočeskom kraji v okrese Písek severne od mesta Mirotice v katastri obce Boudy.[5] Od spomínanej obce leží približne vo vzdialenosti 1 km severozápadne.[6] Lúka sa rozprestiera v lesoch na úpätí kopcov Velký Kosatín (548 m n. m.) a Malý Kosatín (500 m n. m.). Celkovo sa rozprestiera na území s veľkosťou 0,9691 ha[7] v nadmorskej výške 476 až 480 m n. m.[6] (aj keď iný zdroj uvádza výšku 490 m n. m.[8]) k juhu mierne skloneným svahom .[6]

Okolo lokality nie je zvlášť vyhlásené ochranné pásmo, preto je ako ochranné pásmo braný 50 metrový pruh okolo hranice územia podľa § 37 ods. 1 zákona ČNR č. 114/92 Zb. Pásmo zahŕňa v južnej a západnej časti lesné pozemky, na východe cestu a na severe priľahlé poľnohospodársky využívané lúky.[7]

História

Vlhká lúka sa rozkladá vnútri rozsiahleho lesného komplexu, táto bola pravidelne a stabilne v minulosti kosená.[9] Dňa 4. decembra 1985 bolo územie vyhlásené vyhláškou plenárneho zasadnutia Okresného národného výboru Písek s účinnosťou od 1. februára 1986 ako chránený prírodný výtvor.[5] Prieskum z roku 1994 sa zmieňuje, že o lúku sa staral starší manželský pár z obce Boudy, ktorí pravidelne kosili lúku ručne. Ekonomicky využívané lúky nad týmto územím boli naproti tomu obhospodarované súkromníkom, ktorý na to využíval hnojenie, vápnenie a kosenie za pomoci mechanizácie.[9] Od tej doby došlo k zmene vlastníkov a v súčasnosti kosenie lúky zabezpečuje Krajský úrad Juhočeského kraja.[9]

Pohľad na prírodnú pamiatku z cesty v zime

V roku 2006 došlo k novému zameraniu hraníc prírodnej pamiatky, aby zodpovedali reálnemu stavu.[10] K znovuprehláseniu prírodnej pamiatky došlo nariadením Krajského úradu Juhočeského kraja z 8. marca 2011 s účinnosťou od 13. apríla 2011.[11] Dňa 15. septembra 2009 bol Krajským úradom Juhočeského kraja schválený plán starostlivosti pre obdobie 1. januára 2009 až 31. decembra 2018 vypracovaný spoločnosťou EIA Servis České Budějovice.[11]

Prírodné pomery

Územie patrí do klimatickej oblasti MT11,[11] pre ktoré je charakteristická mierne teplá zima a dlhé, teplé a suché leto. Priemerná teplota sa pohybuje okolo 7,5°C s priemerným úhrnom zrážok 600 mm.[6] Z geomorfologického pohľadu sa miesto nachádza v sústave Česko-moravskej, geomorfologického celku Benešovskej pahorkatiny a okrsku Mirovická vrchovina.[6]

Geológia

Prírodná pamiatka sa rozkladá v oblasti mirovického metamorfovaného ostrova[4], kde je podložie tvorené biotit-amfibolickou ortorulou a prekrytá vrstvou deluviofluviálnych[p 1] hlinitých pieskov a ílovotopiesčitých hlín holocénneho obdobia.[6] Táto pokrývka je rozšírená prevažne v južnej časti územia v okolí potoka.[4] Nad horninovým podložím sa nachádza pôdny kryt obsahujúci vrstvu vlhkej kambizeme typickej kyslej až silne kyslej s prechodom ku gleju typickému. Miestami sa vyskytuje vrstva organozeme glejovej.[6][4]

V bezprostrednom okolí juhovýchodného okraja územia je kontakt zmieňovaných hornín s telesom amfibol-biotitického granodioritu a granitu kozárovického typu spadajúce už do stredočeského plutónu.[4]

Hydrológia

Územie je odvodňované Kostrateckým potokom pretekajúcim východnou časťou pamiatky. Potok ústi do rieky Lomnice[6] a tá následne do Otavy, teda oblasť patrí do úmoria Severného mora.

Zimný pohľad na lokalitu

Flóra

Na približne 90% územia sa rozkladá vlhká lúka zväzu Calthion s prvkami zväzu Caricion fuscae a Molinion. Ide teda o druhovo bohatý lúčny porast trvalo podmáčaných pichliačových lúk s okami krátkostebelných ostricových porastov,[4] ktoré pretkávajú oblasti striedavo mokrých lúk. V tomto poraste sa hojne darí vstavačovcu májovému (Dactylorhiza majalis) a silno ohrozenému bielokvetu močiarnemu (Parnassia palustris), ktorý tu má bohatú populáciu.[12][4] V prípade bielokvetu čítajúcu desiatky jedincov, u vstavačovca dosahujúcu stovku rastlín.[13]

Zriedkavo rastú v centrálnej časti lúky aj zástupcovia ostríc (celkovo popísaných 8 druhov); konkrétne veľmi vzácna ostrica Davallova (Carex davalliana)[13], ostrica oblastá (Carex diandra), ostrica Hartmannova (C. hartmanii), ostrica ježatá (C. echinata), ostrica prosová (C. panicea), ostrica čierna (C. nigra), ostrica bledá (C. palescens), ostrica zajačia (C. ovalis).[14] Taktiež tu boli nájdení aj zástupcovia páperníkov: konkrétne páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium) a páperník širokolistý (Eriophorum latifolium).[12] Ďalej tu rastie žltohlav najvyšší (Trollius altissimus), hadomor nízky (Scorzonera humilis), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), lipkavec severný (Galium boreale),[13] záružlie močiarne (Caltha palustris), iskerník zlatožltý (Ranunculus auricomus), čerkáč obyčajný (Lysimachia vulgaris), škarda močiarna (Crepis paludosa), valeriána dvojdomá (Valeriana dioica), krvavec lekársky (Sanguisorba officinalis), praslička riečna (Equisetum fluviatile), nátržník vzpriamený (Potentilla erecta), čertkus lúčny (Succisa pratensis), bezkolenec rákosovitý (Molinia arundinacea), či lipkavec severný (Galium boreale).[14][4] Historicky tu bol popísaný taktiež výskyt púpavy Nordstedtovej (Taraxacum nordstedtii) a veroniky štítovitej (Veronica scutellata), avšak ten nebol potvrdený výskumom z roku 2008.[13] V roku 2011 tu bola nájdená menšia populácia horčinky horkastej (Polygala amarella).

Od severného okraja pamiatky sa postupne šíri trsť obyčajná (Phragmites australis)[12], ktorá tak zarastá najcennejšie partie lokality.[9]

Fauna

Aj keď tu neboli popísané žiadne osobitne chránené druhy, lokalita je bohatá na výskyt druhov lúčneho hmyzu.[4] Ide napríklad o zástupcov bystrušiek (ako napr. Pterostichus diligens),[4] ďalej zástupcovia čeľade drobčíkovitých Encephalus complicans[12], Euaestethus ruficapillus či Ochthephilum fracticorne.[4] Z ploštíc sa potom jedná o zástupcov rašelinárkovitých Hebrus pusillus.[4] Z pavúkov tu bola pozorovaná napríklad maloočka zelená (Micrommata roseum).[15] Bol tu popísaný taktiež zástupca dvojkrídlového hmyzu nápadná zelenuška Elachiptera brevipennis.[4]

Okrem zástupcov hmyzu existuje taktiež pozorovanie teplomilného mäkkýša vretienky obyčajnej Alinda biplicata.[4]

Ochrana

Najväčšie nebezpečenstvo pre lokalitu v súčasnosti predstavuje zarastanie trsťou (Phragmites australis) šíriacou sa od severného okraja územia. Keď nie je porast tŕstia pokosený niekoľkokrát ročne (ako napríklad v roku 2008[14]), počas leta vytvára súvislý spojitý porast s výškou až dvoch metrov, ktorý efektívne tieni ostatným vzácnym druhom rastúcim na najcennejšej časti územia. Tŕstie postupne expandovalo takmer na polovicu rozlohy prírodnej pamiatky.[9] Avšak z dostupnej fotodokumentácie sa zdá, že súvislý porast tŕstia sa na území vyskytoval už od 90. rokov 20. storočia.[16] Plán starostlivosti odporúča, aby bolo tŕstie navyše kosené krovinorezom začiatkom júla vo výške približne 30 cm,[16] teda aby sa dosiahla kosba tŕstím zasiahnutých častí minimálne dvakrát ročne.[17]

Ďalšie nebezpečenstvo približne pre 10% pramení z ruderalizácie územia, kedy dochádza k zarastaniu bežnými druhmi ako napríklad ostricou traslicovitou (Carex brizoides) alebo pŕhľavou dvojdomou (Urtica dioica). Najviac ohrozené sú oblasti pozdĺž potoka, cesty a na južnom okraji pamiatky. Ďalej sa z juhu do oblasti šíri smlz kroviskový (Calamagrostis epigeios), ktorý hojne rastie na novom rúbanisku vzniknutom po vyrúbaní smrekového lesa.[9]

Kosatínský viklan ležiaci neďaleko od prírodnej pamiatky

Podľa záznamov Rezervačnej knihy je lúka od roku 2005 pravidelne kosená v období medzi 20. augustom až 20. septembrom.[16] Záznamy taktiež naznačujú, že v priebehu rokov dochádza k postupnému nárastu kvitnúcich jedincov bielokvetu močiarneho, čo naznačuje vhodnosť jesenného kosenia.[16]

Turizmus

Prírodná pamiatka je prístupná po neudržiavanej ceste medzi obcami Pohoří a Boudy neďaleko Alšovej náučnej stezky vedúcej z Mirotíc do Čimelíc. Na jednej zo zastávok je možné uvidieť Kosatínský viklan nachádzajúci sa neďaleko pamiatky. Samotné územie je ale verejnosti neprístupné.[18][4]

Poznámka
  1. Vzniknutý erozívnou a sedimentárnou činnosťou prúdiacej vody (fluvium), napr. ako svahová usadenina ukladaná splachom a ronom (deluvium).

Referencie
  1. Stránky AOPK ČR [online]. AOPK ČR, [cit. 2016-10-20]. Dostupné online. (po česky)
  2. EIA SERVIS S.R.O. - ZPRACOVALA ING. ALEXANDRA ČURNOVÁ. Plán péče o přírodní památku Malý Kosatín 2009 - 2018 [online]. České Budějovice : Jihočeský kraj - Odbor životního prostředí, zemědělství a lesnictví, december 2008, [cit. 2016-10-21]. Ďalej len Plán starostlivosti. Dostupné online. (po česky)
  3. NAŘÍZENÍ JIHOČESKÉHO KRAJE kterým se zřizuje přírodní památka Malý Kosatín [online]. Juhočeský kraj, [cit. 2013-04-22]. Dostupné online. (po česky)
  4. ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Malý Kosatín, s. 285. (po česky)
  5. Plán starostlivosti, str. 2.
  6. plán starostlivosti, str. 6.
  7. plán starostlivosti, str. 3.
  8. http://www.biolib.cz/cz/locality/id2233/
  9. Plán starostlivosti, str. 7.
  10. Plán starostlivosti, str. 12.
  11. AOPK ČR - PP Malý Kosatín [online]. [Cit. 2013-04-22]. Dostupné online.
  12. Plán starostlivosti, str. 4.
  13. Plán starostlivosti, str. 5.
  14. Plán starostlivosti, str. 8.
  15. Plán starostlivosti, príloha č. 7D.
  16. Plán starostlivosti , str. 9.
  17. Plán starostlivosti, str. 10.
  18. Dobrovolný svazek obcí severního Písecka - Alšova stezka [online]. [Cit. 2016-10-22]. Dostupné online.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Literatúra
  • ALBRECHT, Josef a kolektív. Chráněná území ČR VIII. - Českobudějovicko. Praha : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR a EkoCentrum Brno, 2003. 807 s. ISBN 80-86064-65-4. Kapitola Malý Kosatín, s. 285. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Malý Kosatín na českej Wikipédii.

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.