Šelf

Šelf (iné názvy: kontinentálny šelf, pevninský šelf, prah; z angl. shelf) je ploché, mierne uklonené pokračovanie kontinentu, ktoré môže byť zaplavené morom. Siaha od pobrežia do hĺbky maximálne 200 m, častejšie však iba 50 - 80 m[1]. Zakončením šelfu je kontinentálny svah, ktorý postupne prechádza cez kontinentálne úpätie do hlbokomorských paniev. Šelf býva zaplavený najmä počas medziľadových dôb, aká je napríklad aj v súčasnosti. Moria ktoré zaplavujú tieto oblasti sa nazývajú šelfové moria. Šelfové oblasti sú významné najmä pre výskyt ložísk nerastných surovín, hlavne ropy, plynu a niektorých vzácnych kovov, ako je zirkón a titán.

██ Sedimenty

██ Staršie horniny

██ Fundament

██ Kontinentálny šelf a svah (ponorené časti kontinentov), zelenomodrou farbou

Topografia

Sklon šelfu je veľmi malý - najčastejšie menej ako 1°. Jeho priemerná šírka je okolo 75 km od pobrežia[2]. Šelf sa obyčajne končí v oblasti, kde prechádza do strmšie ukloneného kontinentálneho svahu. Hranica kontinentálneho šelfu môže kolísať, pomerne často sa nachádza v hĺbke okolo 140 m, ale konvenčne sa kladie do hĺbky 200 m[2]. Pod týmto svahom, ktorý môže siahať do hĺbky okolo 1500 až 3000 m (obvykle však asi 2000 m), sa nachádza kontinentálne úpätie, ktoré siaha do hĺbky 4 000 až 6 000 m a postupne prechádza do hlbokomorskej panvy, tiež označovanej ako tzv. abysálna panva. Kontinentálny šelf a svah tvoria kontinentálny okraj. Šelf v súčasnosti tvorí 14% plochy kontinentov[3] a asi 8% svetového oceánu[1].

Šelfové oblasti sa často delia na vnútorný kontinentálny šelf, stredný a vonkajší kontinentálny šelf, každý s rôznymi geomorfologickými podmienkami a odlišnými druhmi organizmov.

Búrky a zemetrasenia môžu na šelfe dať do pohybu obrovské masy hromadiacich sa nespevnených sedimentov, ktoré vo forme turbulentných podmorských prúdov vymieľať piesok a štrk z kontinentálneho šelfu a podmorskými kaňonmi v kontinentálnom svahu ich hromadiť na oceánskom dne v podobe vejárov. Tento typu sedimentov sa označuje ako flyš alebo turbidity.

Referencie
  1. Prociková, A. a kolektív, 1992; Školský lexikón. SPN, Bratislava, s. 316
  2. http://www.geology.cz prístup 19.6.2008
  3. http://www.mineraly.sk prístup 19.6.2008

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

Portál vedy o Zemi
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.