Bezčeľustnatce

Bezčeľustnatce[1][2] (iné názvy: bezčeľusťovce[3][4][5], bezčeľustnaté[6], bezčeľustné[7][8], bezčeľusťové [9],bezčeľustn(at)é stavovce[10][11], bezčeľustn(at)é ryby[12][13] ; lat. Agnatha) alebo kruhoústnice[2][14](iné názvy: kruhoúste[1][15], kruhoúste ryby[16], kruhoúste stavovce[17][18] ; lat. Cyclostomata, Cyclostomi, Marsipobranchii) sú parafyletická skupina (nadtrieda, trieda) stavovcov, opak čeľustnatcov.

Lampetra fluviatilis

Termín kruhoústnice (a slov. a lat. synonymá vyššie uvedené v zátvorke za slovom kruhoústnice) v užšom zmysle označuje len recentné taxóny mihule a sliznatky (vrátane niekoľkých ich najbližších vyhynutých príbuzných).[19][1][10]

Všetky taxóny, ktoré sa obyčajne zaraďujú pod bezčeľustnatce, okrem kruhoústnic v užšom zmysle, sa novšie občas zaraďujú pod čeľustnatce (Gnathostomata) v širšom zmysle. Podrobnosti o tom pozri v článku čeľustnatce.

Charakteristika

Pozri aj znaky stavovcov v článku stavovce

Na Zemi sa objavili pred vyše 500 miliónmi rokov. Kedysi to bola bohato zastúpená skupina, dnes ostali už len mihule a sliznatky.

Sú to vodné, spravidla morské, stavovce, telo dnešných bezčeľustnatcov (teda kruhoústnic v užšom zmysle) má tvar úhora.

Ich charakteristickým znakom odlišujúcim ich od čeľustnatcov je fakt, že čeľuste nemajú vytvorené. V prednej časti tela sú kruhovité ústa s veľa drobnými ostrými zúbkami zasahujúcimi až do pažeráka. Nemajú stavce, len chordu, ktorá je v spoločnom puzdre spolu s miechou.

Z úst dovnútra vedú dve trubice. Vrchná je tráviaca rúra, ktorá sa ďalej mení na črevo a napokon sa končí ako análny otvor. Spodná je dýchacia trubica končiaca v žiabrovom koši, tvorenom 7 pármi žiabrových oblúkov.

Ich mozog (rozšírená miecha v hlave chránená chrupavkovitou lebkou) je špecifický. Je len štvordielny, lebo zadný mozog nie je odlíšený od predĺženej miechy. Ostatné stavovce majú päťdielny mozog. Okrem toho je pre nich typické, že jednotlivé oddiely mozgu ležia uložené za sebou v jednej rovine. Lebka mozog neobklopuje celkom – zhora miestami chýba. Majú oči a sluchovým orgánom je vnútorné ucho.

Larva kruhoústnic sa premieňa na dospelého jedinca asi po 4-5 rokoch. U mihúl sa nazýva minoha.

Systematika

Predovšetkým treba upozorniť na to, že ide o parafyletickú skupinu, a v systémoch požadujúcich, aby skupiny neboli parafyletické, sa už skupina „bezčeľustnatce“ nevyskytuje. Z dnešného pohľadu teda ide už len o súhrnné pomenovanie pre všetky stavovce, ktoré nie sú čeľustnatce. Z tradičných dôvodov sa ale táto skupina naďalej používa.

Súčasný systém bezčelustnatcov je obyčajne takýto:

Podrobnejšie o systéme pozri v článkoch stavovce a štítohlavovce.


V minulosti sa vyhynuté bezčeľustnatce, čiže pteraspidy, anaspidy, telodonty, osteostraky, prilbovce a Pituriaspida (konodonty sa nepovažovali za bezčeľustnatce), spolu označovali ako štítovce (=ostrakodermy; lat. Ostracodermi). Z toho vyplýva, že bezčeľustnatce podľa tradičného delenia môžeme rozdeliť na tieto taxóny:


V niektorých starších deleniach sa zaraďovali telodonty (a prípadne aj sliznatky) pod pteraspidy a ostatné vyššie uvedené taxóny (okrem konodontov) sa zaraďovali pod štítohlavovce (=cefalaspidy), čím vzniklo takéto celkové delenie bezčeľustnatcov [20][2]:


Zdroje
  1. bezčeľustnatce. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 77.
  2. MATOUŠEK, Branislav; TRNKA, A. Prehľad systému chordátov. Acta Facultatis paedagogicae Universitatis Tyrnaviensis : Series B - rerum naturalium (Trnava: Trnavská univerzita), 1997, čís. 1, s. 41-54. ISBN 80-88774-29-2.
  3. Univerzita Komenského - Prírodovedecká fakulta - Informačný list k predmetu Paleontológia (2013)
  4. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 339
  5. stavovce. In: Pyramída
  6. Fylogenéza a systém chordátov 3 [online]. fns.uniba.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.
  7. bezčeľustné. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 55.
  8. Ján Koščo, Lucia Falatová, Jana Kočišová, Branislav Hrabkovský, Juraj Hajdú. Ichtyológia II - Učebné texty k elektronickému kurzu Ichtyológia II [online]. Prešovská univerzita v Prešove, 2015, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online. ISBN 978-80-555-1240-2
  9. Ostracoderma. In: Pyramída
  10. UŠÁKOVÁ, Katarína; MATIS, Dušan; KOVÁČ, Vladimír. Biológia pre gymnázia. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2002. 87 s. ISBN 80-08-03328-2. S. 49.
  11. Pripomienky OZ RIEKA – združenia na ochranu vodných tokov k materiálu Návrh zákona o rybárstve (LP/2017/751), ktorý bol na medzirezortné pripomienkovanie predložený MŽP SR dňa 30.10.2017
  12. Klembara, J.. Evolučné trendy [online]. fns.uniba.sk, 2014, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online. S. 22
  13. VALENT, Dušan. Vývojové rady [online]. invivomagazin.sk, [cit. 2018-06-21]. Dostupné online.
  14. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] S. 22
  15. kruhoúste. In: BETINA, Vladimír, et al. Malá encyklopédia biológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1975. 556 s. (Malá encyklopédia.) S. 244.
  16. 125/1965 Zb.
  17. KREJČA, J. a KORBEL, L. (eds.) et al.: Veľká kniha živočíchov. 3. nezmenené vydanie Bratislava: Príroda a. s., 1997. ISBN 80-07-00990-6 [1. vydanie malo názov: Z našej prírody - Živočíchy] s. 202
  18. Vzorovy katalóg pre osvetové knižnice na Slovensku. Martin : Matica slovenská, 1966. 728 s. S. 454.
  20. UŠÁKOVÁ, K., MATIS, D., KOVÁČ, V. Biológia pre gymnáziá 4. Bratislava: SPN, 2002. ISBN 80-08-03328-2. S. 46, 50
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.