Kenneth Arrow
Kenneth Joseph Arrow (* 23. august 1921, New York, New York, USA – † 21. február 2017, Palo Alto, Kalifornia[1]) bol americký ekonóm, držiteľ Ceny Švédskej banky za ekonómiu na pamiatku Alfreda Nobela. Patrí medzi zakladateľov modernej neoklasickej ekonómie.
| Kenneth Joseph Arrow | |||
 americký ekonóm | |||
| Narodenie | 23. august 1921 New York, New York, USA | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 21. február 2017 (95 rokov) Palo Alto, Kalifornia, USA | ||
| Odkazy | |||
| Webstránka | stanford.edu | ||
| Commons |  | ||
| |||
Medzi hlavné oblasti jeho záujmu patrí ekonómia informácií a organizácie, kolektívne rozhodovanie, teória všeobecnej rovnováhy, životné prostredie a ekonomický rast. V súčasnosti sa venuje výskumu problematiky informácií a komunikácie v ekonomike, životného prostredia a ekonomického rastu, rovnováhy v podmienkach monopolistickej konkurencie, rozdelenia dôchodku.
Vzdelanie
V roku 1940 absolvoval štúdium matematiky a spoločenských vied na City College v New Yorku s titulom bakalár prírodných vied. Táto kombinácia odborov predznamenala smerovanie jeho ďalšej kariéry. Pokračoval v štúdiu na Columbia University, kde v júni roku 1941 získal titul MA (magister) v odbore matematiky. Pod vplyvom štatistika a ekonóma Harolda Hotellinga prestúpil na katedru ekonómie.
Kariéra
Postgraduálne štúdium prerušil počas 2. svetovej vojny. Od roku 1942 do roku 1946 slúžil ako meteorologický dôstojník v letectve armády USA. Dosiahol hodnosť kapitán. Pôsobil iba vo výskume a výsledkom tejto práce bola jeho prvá publikácia o optimálnom využití vetrov pre plánovanie letov (On the Optimal Use of Winds for Flight Planning).
V období rokov 1946 až 1949 pokračoval v postgraduálnom štúdiu na Columbia University. Zároveň pracoval ako výskumný spolupracovník Cowlesovej komisie pre ekonomický výskum (Cowles Commission for Research in Economics) na Chicagskej univerzite, kde v rokoch 1948/1949 zastával hodnosť odborného asistenta. Toto prostredie malo na Arrowa výrazný formujúci vplyv. Dostal sa do kontaktu s inými nadšenými mladými ekonómami, ktorí boli stúpencami ekonometrie a matematiky. Podobne výrazne bol Arrowov vývoj ovplyvnený jeho pôsobením v RAND Corporation (od roku 1948). Bolo to obdobie búrlivých začiatkov teórie hier a matematického programovania. Do tejto doby spadajú začiatky Arrowovej práce v oblasti spoločenskej voľby a Paretovskej efektívnosti.
V roku 1949 bol vymenovaný za odborného asistenta ekonómie a štatistiky na Stanfordovej univerzite, kde zotrval až do roku 1968 a dosiahol titul profesor v odbore ekonómie, štatistiky a operačného výskumu. Počas tohto obdobia spolupracoval s viacerými výskumnými ústavmi, pôsobil ako ekonomický poradca a hosťujúci profesor na prestížnych univerzitách (Cambridge, Viedeň). V roku 1968 prijal miesto profesora ekonómie na Harvardovej univerzite. Bol zvolený za člena Americkej akadémie umení a vied, Ekonomickej spoločnosti, Inštitútu matematickej štatistiky a Americkej štatistickej asociácie.
V roku 1974 bol vymenovaný za profesora na James Bryant Conant University. Na Harvardovej univerzite pôsobil do roku 1979. Potom sa vrátil na Stanfordovu univerzitu ako profesor ekonómie a operačného výskumu. V roku 1991 ukončil svoju aktívnu kariéru a odvtedy pôsobí ako profesor emeritus na Stanfordovej univerzite.
Kenneth J. Arrow sa vo svojich výskumných aktivitách sústredil na problematiku informácie ako ekonomickej premennej. Informáciu chápal ako ekonomickú veličinu v súvislosti s jej produkciou i v rámci jej využitia. Na začiatku 60. rokov 20. storočia publikoval články venované štúdiu trhu ako fenoménu, ktorý podporuje inovácie. Tiež skúmal dopady učenia sa na vlastných chybách (anglicky learning by doing) na ekonomický rast. Špecifický charakter trhov lekárskej starostlivosti a zdravotného poistenia podľa Arrowa pramení z toho, že na týchto trhoch sú výrazné rozdiely v informovanosti medzi zainteresovanými stranami. Arrow rozvinul špecifikáciu dopytu po informáciách a dopady využitia informácií ako ekonomického vstupu na hodnotu výnosov z rozsahu. Okrem toho sa zaoberal aj ekonómiou rasovej diskriminácie.
Ocenenia
- 1957 – medaila Johna Batesa Clarka od Americkej ekonomickej asociácie
- 1967 – čestný titul doktor práv Chicagskej univerzity
- 1971 – čestný titul doktor spoločenských a ekonomických vied Viedenskej univerzity
- 1972 – Cena Švédskej ríšskej banky za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela
- 1972 – čestný titul doktor práv City University of New York
- 1986 – von Neumannova cena od Inštitútu pre manažment a operačný výskum
Prínos
Všeobecný teorém nemožnosti
Arrowov teorém nemožnosti bol obsahom jeho dizertačnej práce s názvom Spoločenská voľba a individuálne hodnoty (v origináli Social choice and individual values). Teorém vyjadruje skutočnosť, že ak budeme uvažovať situáciu, kde platia nasledujúce podmienky:
- je uplatňovaná paretovská optimalita,
- spoločenská voľba je neobmedzená,
- alternatívy voľby sú navzájom nezávislé,
- štátna moc nie je realizovaná formou diktatúry,
potom je nemožné sformulovať funkciu spoločenskej voľby, ktorá by vyhovovala všetkým. Toto má ďalekosiahle dopady v oblasti ekonómie blahobytu a teórie spravodlivosti. Amartya Sen ďalej rozšíril túto myšlienku do podoby tzv. liberálneho paradoxu, podľa ktorého pri danom stave „minimálnej slobody“ nie je možné dosiahnuť paretovskú optimalitu ani vyhnúť sa problémom spoločenskej voľby medzi neutrálnymi ale nerovnakými výsledkami.
Podstatu teorému nemožnosti objasňuje príklad: Úlohou je rozdeliť koláč medzi troch ľudí. Hovorme im ďalej A, B a C. Máme na výber nasledujúce možnosti:
- Alternatíva 1: A nedostane nič, B a C dostanú každý polovicu koláča.
- Alternatíva 2: B nedostane nič, A a C dostanú každý polovicu koláča.
- Alternatíva 3: C nedostane nič, A a B dostanú každý polovicu koláča.
- Alternatíva 4: koláč rozdelíme rovnakou mierou, každý dostane jednu tretinu.
V tejto situácii bude „spravodlivá“ alternatíva 4 až tretia v poradí preferencií u každého z troch zainteresovaných ľudí a pri každej priamej voľbe bude prehrávať v pomere 1:2 oproti nerovnakému rozdeleniu. Pretože sú všetky tieto alternatívy pareto-optimálne (nikoho úžitok nemožno zvýšiť bez toho, aby sme zároveň neznížili úžitok ostatných) alternatíva 4 nebude nikdy zvolená, vždy v preferenciách vyhrajú iné alternatívy.
Teória všeobecnej rovnováhy
V spolupráci s Gerardom Debreuom (ktorý za túto prácu dostal v roku 1983 Nobelovu cenu) vytvoril Arrow prvý presný dôkaz existencie rovnováhy, ktorá vyčisťuje trhy, za určitých obmedzujúcich predpokladov. Arrow ďalej rozšíril tento model o otázky neurčitosti, stability rovnováhy a efektívnosti konkurenčnej rovnováhy.
Teória endogénneho rastu
Práca Kennetha J. Arrowa pomohla odštartovať výskum teórie endogénneho rastu (môžeme sa stretnúť aj s označením nová rastová teória), ktorá vysvetľuje ekonomický rast ako dôsledok technického pokroku. Kým sa tento prístup dostal do popredia, bol technický pokrok pokladaný za exogénny faktor, t. j. rátalo sa s tým, že sa technický pokrok objavuje, ale neskúmali sa jeho príčiny. Teória endogénneho rastu ponúkla štandardné ekonomické dôvody, prečo firmy inovujú - takže inovácie a technický pokrok sú podmienené endogénne, v rámci modelu.
Ekonómia informácií
Na tomto poli bol Arrow skutočným priekopníkom. Skúmal problémy zapríčinené asymetrickými informáciami na trhoch. V mnohých transakciách má jedna strana (obyčajne je to predávajúci) viac informácií o predávanom statku než druhá strana. Z informačnej asymetrie pramenia možnosti podvádzania pre stranu s lepšími informáciami. V dôsledku toho sa vyvinuli rôzne trhové štruktúry vrátane záruk a overovania treťou stranou, ktoré umožňujú fungovanie informačne asymetrických trhov. Arrow analyzoval túto problematiku vo sfére zdravotníctva a výsledkom jeho práce je štúdia z roku 1963 s názvom Neurčitosť a ekonómia blahobytu v zdravotníctve (anglicky Uncertainty and the Welfare Economics of Medical Care).
Bibliografia
- Social Choice and Individual Values 1951, vyšlo v českom preklade ako Společenský výběr a individuální hodnoty, Praha : Svoboda,1971
- Existence of a Competitive Equilibrium for a Competitive Economy Econometrica 22, no 3 (July 1954) pp 265–90, v spolupráci s Gerardom Debreuom
- Existence of an equilibrium for a competitive economy Econometrica (1954) Vol 22 No 3, v spolupráci s Gerardom Debreuom
- Studies in linear and non-linear programming, 1958
- Studies in the mathematical theory of inventory and production, 1958
- A time series analysis of interindustry demands, 1959
- The Economic Implications of Learning by Doing Review of Economic Studies 29 (June 1962) pp 155–73
- Uncertainty and the Welfare Economics of Medical Care American Economic Review 1963
- Essays in the theory of risk-bearing, 1971
- General Competitive Analysis 1971, v spolupráci s Frankom Hahnom
- The Limits of Organization 1974
- Studies in resource allocation processes, 1977
- Handbook of mathematical economics. Vol. 1, 1991
- Handbook of mathematical economics. Vol. 2, 1991
- Handbook of mathematical economics. Vol. 3, 1989
- Education in a research university, 1996
- Increasing returns and economic analysis, 1998
Referencie
- Michael M. Weinstein. Kenneth Arrow, Nobel-Winning Economist Whose Influence Spanned Decades, Dies at 95 [online]. New York Times, 2017-02-21, [cit. 2017-02-22]. Dostupné online. (anglicky)
Externé odkazy
- Osobný profil na stránkach Stanfordovej univerzity (po anglicky)
- Autobiografia na oficiálnych stránkach Nobelových cien (po anglicky)
- Podrobný životopis s rozsiahlou bibliografiou (po anglicky)