Kauza Zmenky

S Pavlom Ruskom sa spája aj iná Kauza "Zmenky pre Kočnera" z roku 2000.

Kauza zmenky bola politická aféra na Slovensku, ktorá viedla v auguste 2005 k odvolaniu Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva. Kauza vyvrcholila rozkolom v ANO a krízou v parlamente, keď pre obštrukciu nebol uznášaniaschopný, čo sa podarilo ukončiť 21. septembra 2005 vďaka zmene hlasovania poslancov Džupa, Kolesár, Krajči a Šimko. Vtedy opozičný Smer žiadal, aby o kupovaní poslancov rokoval parlament na mimoriadnej schôdzi. Podľa zverejnených informácií si Rusko v roku 2003 požičal 104,5 milióna Sk od podnikateľa z oblasti energetiky Ľubomíra Blaška, ktorý v júni 2004 náhle zomrel na infarkt. Za peniaze ručil jedenástimi zmenkami. Prvú zmenku vystavil Rusko o necelý týždeň po tom, čo nastúpil do funkcie ministra (24. septembra 2003). Rusko v roku 2005 tvrdil, že celý dlh už vrátil. Podľa jeho slov o všetkých prevodoch financií neexistujú písomné doklady, lebo napríklad 40 miliónov určených na založenie vlastného vydavateľstva bolo vrátených v hotovosti.

Priebeh kauzy
  • 29. júl 2005 – Týždenník Plus 7 dní zverejnil, že predseda Aliancie nového občana (ANO) Pavol Rusko si v roku 2003, v čase keď bol už ministrom hospodárstva, požičal spolu približne 100 miliónov korún od podnikateľa Ľubomíra Blaška, ktorý podnikal v jeho rezorte. Na peniaze podpísal zmenky (11 zmeniek po 9,5 mil Sk). Zároveň bol ručiteľom na zmenkách, ktoré podpísala firma Jána Kováčika. Podnikateľ Blaško zomrel v roku 2004. Rusko povedal, že si požičal, aby mohol splatiť ešte starý dlh, ktorý vznikol, pri kúpe podielu od Sylvie Volzovej v TV Markíza. Peniaze vraj už vrátil, a to z dividend Markízy. Rusko však už v tej dobe nebol jej spolumajiteľom a dividendy teda oficiálne nemohol dostávať.
  • 30. júl 2005 – Pavol Rusko povedal, že peniaze si nepožičiaval on, ale Kováčikova firma Media invest. Vzápätí, že nie Media invest, ale on. Vyhlásil:„Je to sčasti financovanie aktivít v Národnej obrode, ktoré sme potom vracali a sčasti financovanie úverov, ktoré sme zabezpečovali na odkúpenie podielov od Volzovej.“ Išlo teda o dlh u Volzovej, ale nie o peniaze priamo pre ňu, ale pre rôzne firmy, od ktorých si predtým požičal, aby ju vyplatil a ktorým teraz vrátil z toho, čo zarobili jemu blízke firmy. Neupresnil, ktoré to sú.
  • august 2005 - Rusko sa stretol s Andrejom Kollárom z 1. garantovanej. Dôvodom malo byť, že okrem 100 miliónov korún od podnikateľa Blaška si Rusko požičal aj od Kollára a celková hodnota Ruskom podpísaných zmeniek je až 150 miliónov Sk.[1]
  • 16. august 2005 – Predseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Pavol Hrušovský vyzval premiéra Mikuláša Dzurindu, aby podal prezidentovi návrh na odvolanie Pavla Ruska z funkcie ministra, kvôli nejasnostiam v súvislosti s kauzou zmenky. Hrušovský povedal: "Považujeme za neprijateľné, aby osoba s takto nezodpovedanými majetkovými a finančnými otázkami bola naďalej členom vlády SR. Znehodnotilo by to prácu celej vlády."
    • Predseda Strany maďarskej koalície (SMK) Béla Bugár vyhlásil, že SMK vyzve premiéra Mikuláša Dzurindu, aby odvolal ministra hospodárstva Pavla Ruska, ak dôveryhodne nevysvetlí koaličným partnerom a verejnosti, ako splatil svoje zmenky.
    • Pavol Rusko prešiel do protiútoku. Obvinil KDH z manipulácie a zo zneužívania ministerstva vnútra na politické účely. Zároveň povedal, že KDH má informácie pochádzajúce len z novín:„Pokiaľ hovoríme o stanovisku KDH, tak to je také zvláštne, lebo vlastne som nič nevysvetľoval im, ani sa nestretli, ani sa neopýtali, prečítali si noviny, obvinili a vyriekli súd. Ak toto je cesta tak prosím, ale dosť komplikovaná na spoluprácu“.
  • 23. august 2005 – Koaličná rada sa zaoberala kauzou zmenky. Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že Pavol Rusko stratil dôveru všetkých troch koaličných partnerov a vyzval ho, aby do nasledujúceho dňa odstúpil z funkcie, v opačnom prípade podá návrh na jeho odvolanie. Mikuláš Dzurinda: „My sme k takémuto záveru dospeli preto, lebo pán Rusko si požičal veľa peňazí, a nepožičal si od finančného ústavu, ale od súkromného podnikateľa, ktorý podnikal v rezorte, ktorého sa stal pán Rusko ministrom. Vyvolalo to v nás veľké pochybnosti o tom, že záujmy pána Ruska a štátu sa mohli dostať do vážnej kolízie.“ K takémuto ráznemu kroku prispela aj nová kauza, v ktorej išlo o 1,7 miliardy korún. Tieto peniaze odišli deň pred rokovaním koaličnej rady z účtu Slovenskej agentúry pre rozvoj malého a stredného podnikania na účet súkromnej firmy. Prevod uskutočnil riaditeľ agentúry menovaný Pavlom Ruskom bez vedomia správnej rady a vzniklo podozrenie, že bol pritom porušený zákon.
  • 24. august 2005 – Keďže Pavol Rusko odmietol abdikovať, Mikuláš Dzurinda podal návrh prezidentovi na jeho odvolanie z funkcie. Prezident Ivan Gašparovič ešte v ten istý deň odvolal Pavla Ruska z funkcie ministra hospodárstva a poveril riadením ministerstva ministra financií Ivana Mikloša.

Vplyv kauzy na Alianciu nového občana
  • 22. august 2005 – Predsedníctvo ANO vyjadrilo plnú podporu Pavlovi Ruskovi. Zobralo na vedomie vysvetlenie Pavla Ruska ohľadom jeho zmeniek, v plnej miere ho akceptovalo a vyhlásilo, že nevidí dôvod na jeho odchod z postu ministra hospodárstva. Proti takémuto uzneseniu hlasovali podpredsedovia aliancie Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek ako aj Jozef Heriban. Ďalší podpredsedovia Ľubo Roman a František Tóth nehlasovali.
    • Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek vyhlásili, že Pavol Rusko by mal odstúpiť z funkcie ministra. Ľubomír Lintner: „Pre súčasnú situáciu, ako aj pre budúcnosť ANO, by bolo lepšie, ak by Pavol Rusko odstúpil z postu ministra hospodárstva.“
  • 23. august 2005 – Osem členov poslaneckého klubu ANO (Stanislav Kropilák, Peter Biroš, Imrich Hamarčák, Rudolf Chmel, Jozef Heriban, Jozef Elsner, Jirko Malchárek, Ľubomír Lintner) a dvaja ministri ANO (František Tóth a Rudolf Zajac) spoločne vyhlásili, že „nejasné finančné operácie a kauzy Pavla Ruska sú nezlúčiteľné s pôsobením vo verejnej funkcii a s predstavami, s ktorými aliancia vstupovala do politiky“. Ďalej vyhlásili, že chcú mať rozhodujúce slovo pri novej nominácii ministra hospodárstva za ANO do vlády. Vyzvali okresné a krajské rady, aby sa situáciou zaoberali a aby sa uskutočnil mimoriadny kongres strany.
  • 24. august 2005 – Predsedníctvo ANO, ktoré sa konalo ešte v noci po koaličnej rade, opakovane vyjadrilo dôveru Pavlovi Ruskovi. Zároveň rozhodlo, že strana požiada premiéra Dzurindu o podanie návrhu na odvolanie ministrov Františka Tótha a Rudolfa Zajaca a vyslovilo nedôveru podpredsedom strany Jirkovi Malchárkovi, Františkovi Tóthovi a Ľubomírovi Lintnerovi.
    • Podpredseda ANO Jirko Malchárek vyhlásil, že je nutné zvolať mimoriadny kongres strany, ktorý by sa mal zaoberať výmenou predsedu strany. Obvinil Pavla Ruska z manipulačných praktík.
    • Poslanec národnej rady Jozef Heriban, stranícky líder na kandidátke do Európskeho parlamentu vo voľbách v roku 2004, oznámil svoje vystúpenie zo strany.
    • Konali sa narýchlo zvolané krajské rady ANO. Všetky, s výnimkou prešovskej, vyjadrili podporu Pavlovi Ruskovi.
  • 27. august 2005 – Republiková rada ANO vyjadrila podporu Pavlovi Ruskovi a vyzvala podpredsedov Ľubomíra Lintnera, Františka Tótha a Jirka Malchárka, aby sa vzdali všetkých svojich straníckych funkcií.
  • 29. august 2005 – Skupina členov ANO okolo podpredsedov Ľubomíra Lintnera a Jirka Malchárka vytvorila v aliancii názorovú platformu pod názvom Vráťme ANO jej členom a voličom. Pavol Rusko podľa členov platformy prekročil hranicu určenú morálkou. „Skôr, či neskôr, bude musieť prijať osobnú zodpovednosť za svoje konanie, pretože riziko, ktoré ako osoba predstavuje pre slušnú politiku, pre členov a voličov ANO, je neakceptovateľné,“ vyhlásil Ľubomír Lintner. Platforma sa vyslovovala za podporu vlády v súčasnom zložení. Podporovala ju väčšina členov poslaneckého klubu ANO a nezávislí poslanci Anton Danko a Ján Drgonec, ktorí boli v minulosti členmi ANO.
  • 1. september 2005 – poslanecký klub ANO vyzval Pavla Ruska, aby opustil jeho rady a zároveň mu vyslovil nedôveru. Poslanci klubu tiež vyjadrili podporu Jirkovi Malchárkovi, ako kandidátovi na post ministra hospodárstva. Okrem toho poslanci odsúhlasili členstvo Jána Drgonca a Antona Danka v klube ANO. Rokovania klubu sa nezúčastnili Pavol Rusko, Beáta Brestenská, Eva Černá a Iveta Henzélyová.
    • Pavol Rusko reagoval na nomináciu Jirka Malchárka na post ministra hospodárstva slovami, že to, čo sa doteraz udialo „nebolo o morálke, etike a hodnotách, ale o kšefte, korýtkach a funkcii“.
  • 4. september 2005 – Republiková rada ANO rozhodla o zvolaní mimoriadneho kongresu ANO, ktorý by mal riešiť krízovú situáciu v strane.
  • 5. september – nominant ANO na nového ministra hospodárstva Vladimír Menich odstúpil z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Pre tento krok sa rozhodol na základe ukončenia koaličnej spolupráce SDKÚ, KDH a SMK so stranou ANO.
  • 11. september 2005 – Mimoriadny kongres ANO rozhodol o písomnom vypovedaní Koaličnej zmluvy s SDKÚ, SMK a KDH. Zároveň delegáti kongresu zmenili stanovy a potom vylúčili zo strany piatich podpredsedov Ľubomíra Lintnera, Jirka Malchárka, Františka Tótha, Ľuba Romana a Alexandra Kovala a štyroch poslancov Petra Biroša, Stanislava Kropiláka, Imricha Hamarčáka a Rudolfa Chmela a zakázal im používať názov a značku ANO.
  • 11. september 2005 – Krajská rada ANO v Prešove nesúhlasila s postupom predsedu strany Pavla Ruska na mimoriadnom kongrese ANO a odmietla odchod do opozície.
  • 12. september 2005 – Pavol Rusko spolu s Evou Černou, Ivetou Henzélyovou a Beátou Brestenskou vystúpili z poslaneckého klubu ANO a stiahli sa do opozície.

Následky kauzy – parlamentná kríza
  • 26. august 2005 – Ľubomír Lintner a Jirko Malchárek informovali Mikuláša Dzurindu o ochote skupiny poslancov ANO, ktorá vyslovila nedôveru Pavlovi Ruskovi, podporovať naďalej vládu.
  • 1. september 2005 – Predsedovia strán Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ), SMK a KDH Mikuláš Dzurinda, Béla Bugár a Pavol Hrušovský sa dohodli, že ukončia spoluprácu s ANO vo vládnej koalícii a budú spolupracovať s poslaneckou skupinou okolo Ľubomíra Lintnera na základe princípov, ktoré obsahovala pôvodná koaličná zmluva. Zároveň Mikuláš Dzurinda vyhlásil, že nepodá návrh na odvolanie ministrov Františka Tótha a Rudolfa Zajaca, ako ho o to požiadal Pavol Rusko. Paradoxne tým vo vláde zostali dvaja ministri, ktorí stratili politické krytie vlastnej strany.
  • 12. september 2005 – Predsedovia SDKÚ, SMK a KDH podpísali zmluvu o spolupráci s Ľubomírom Lintnerom, zastupujúcim časť bývalých členov ANO, ktorí sa postavili proti predsedovi aliancie Pavlovi Ruskovi. Zaviazali sa v nej spolupracovať na plnení vládneho programu na princípoch koaličnej dohody. Predsedovia SDKÚ, SMK a KDH predtým podpísali aj politickú deklaráciu o pokračujúcej spolupráci a napĺňaní vládneho programu.
    • Premiér Mikuláš Dzurinda predložil prezidentovi republiky Ivanovi Gašparovičovi návrh na vymenovanie Jirka Malchárka za ministra hospodárstva. Hovorca prezidenta uviedol, že menovanie Jirka Malchárka za ministra sa uskutoční až po návrate prezidenta z pracovnej návštevy v USA, teda 22. septembra.
    • Mala začať rokovať národná rada po parlamentných prázdninách. Do parlamentných lavíc po dvoch rokoch zasadol aj Pavol Rusko. Rokovanie však nezačalo, pretože sa prezentovalo iba 73 poslancov. Opozícia sa v parlamente neprezentovala a spolu s opozíciou tak urobil aj Pavol Rusko a jeho tri poslanecké kolegyne. Napriek tomu, že sa prezentovali nezávislí poslanci Miroslav Abelovský, Ján Gabriel, Ladislav Polka, Herman Arvay, Robert Nemcsics a Alexej Ivanko, koalícii to nestačilo. Na dosiahnutie uznášaniaschopnosti chýbali parlamentu 3 hlasy. Koalícii chýbali práve hlasy Pavla Ruska a jeho kolegýň.
    • V parlamente nastala paradoxná situácia, keď v poslaneckom klube ANO vedenom Ľubomírom Lintnerom nie je ani jeden člen ANO a na druhej strane všetci poslanci, členovia ANO, sa stali nezávislými poslancami, keďže ich je málo na vytvorenie samostatného poslaneckého klubu.
  • 13. september 2005 – Parlament nezačal rokovať ani na nasledujúci deň. Predseda národnej rady Pavol Hrušovský sa pokúsil situáciu riešiť zvolaním novej schôdze s jediným bodom programu. Za zosnulého poslanca SMK Zsolta Komlósyho mal nastúpiť jeho náhradník. Ani na tejto schôdzi sa však opozícia neprezentovala, čo sa stretlo s veľmi negatívnym ohlasom nielen u koalície, ale aj u nezávislých pozorovateľov.
    • Predseda Národnej rady SR Pavol Hrušovský vyzval listami predsedov opozičných strán na rokovania o možnostiach riešenia parlamentnej krízy.
    • SMK a KDH sa vyjadrili, že v prípade, ak parlament zostane naďalej zablokovaný, jediným riešením sú predčasné voľby.
    • Prezident Ivan Gašparovič podporil konanie predčasných volieb v záujme riešenia krízovej situácie v parlamente. Zároveň vyhlásil, že „vymenovanie nového ministra hospodárstva by v tejto situácii asi nesplnilo svoj účel“.
  • 14. september 2005 – Parlament nezačal rokovať ani tretí deň. Pavol Hrušovský zvolal ďalšie rokovanie parlamentu na 20. septembra.
  • 20. september 2005 – K prezentujúcim sa poslancom sa pridali Karol Džupa a Eduard Kolesár po tom, ako vystúpili z Ľudovej strany – Hnutie za demokratické Slovensko. Na začatie schôdze národnej rady to aj tak nestačilo, chýbal jediný hlas. Ten mohol poskytnúť Gustáv Krajči z Ľudovej únie, povedal však, že zlyhalo hlasovacie zariadenie.
  • 21. september 2005 – Podarilo sa odblokovať Národnú radu. Pri úvodnom hlasovaní sa prezentovalo 77 poslancov. Na rokovaní 49. schôdze s jediným bodom „nastúpenie náhradníka za zosnulého poslanca Zsolta Komlósyho“. Poslanecký sľub zložil náhradník Pál Keszegh. Oproti dňu predtým na hlasovaní pribudol Ivan Šimko a zahlasovať sa podarilo aj Gustávovi Krajčimu. Vďaka tomu, že parlament umožnil zložiť sľub poslancovi Keszeghovi, v ďalšej schôdzi pokračovalo už 78 poslancov.

Referencie
  1. BURČÍK, MATÚŠ. Kedy padne vláda. Päť najväčších koaličných kríz na Slovensku. domov.sme.sk. Dostupné online [cit. 2018-04-19].
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.