Jozef Heriban (1953)

Jozef Heriban (* 9. júl 1953, Trnava) je slovenský spisovateľ a scenárista. V súčasnosti sa profesionálne venuje literatúre. [1] Je bývalým prezidentom Slovenského centra PEN, podpredsedom Rady Audiovizuálneho fondu a členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Jozef Heriban

slovenský spisovateľ a scenárista
Narodenie9. júl 1953 (67 rokov)
Trnava
Biografický portál
Jozef Heriban – čítačka Červený rak
Jozef Heriban: Úspech má srdce žraloka

Život

V roku 1968 začal študovať na Konzervatóriu v Bratislave hru na akordeón a na pozaunu. Pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, odbor estetická výchova – slovenčina, kde v roku 1985 získal titul doktor filozofie (PhDr.). Počas štúdia na vysokej škole hral v orchestri folklórneho súboru Lúčnica, s ktorým navštívil mnohé štáty Európy, Afriky a USA.

V roku 1978 sa oženil s Alenou Heribanovou, známou televíznou moderátorkou, bývalou riaditeľkou Slovenského inštitútu vo Viedni, s ktorou má dve dcéry, spisovateľku a novinárku Tamaru Šimončíkovú Heribanovú a marketingovú a PR manažérku Barbaru Jagušák.[2] V roku 2017 sa dvojica po 39 rokoch manželstva rozviedla.

Profesionálna kariéra

Po návrate zo základnej vojenskej služby nastúpil v roku 1981 do Slovenskej filmovej tvorby ako dramaturg hraných filmov v tvorivo  výrobnej skupine režiséra Andreja Lettricha. Počas jeho štrnásťročného pôsobenia v hranom filme spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými režisérmi Dušanom Hanákom, Dušanom Trančíkom, Jurajom Jakubiskom, Jurajom Herzom, Dušanom Rapošom, Martinom Ťapákom, Stanislavom Párnickým a ďalšími. Spolu s Jozefom Slovákom napísal scenáre k filmom Utekajme, už ide! a Južná pošta. Tragikomédiu Dávajte si pozor! spolu s Jozefom Slovákom aj režíroval.

V roku 1994 založil s Pavlom Jursom a Jozefom Slovákom spoločnosť TATRA STAR, s.r.o., v ktorej vznikol úspešný seriál televíznych grotesiek Bud Bindi s Miroslavom Nogom a Stanislavom Dančiakom v hlavných úlohách. Neskôr pracoval v oblasti marketingu (najskôr ako riaditeľ public relations a člen predstavenstva Eurotel Bratislava, a. s., potom ako riaditeľ reklamy a vedúci public relations v TV Markíza). V súčasnosti sa venuje literatúre a organizovaniu filmového života na Slovensku.[3] Je viceprezidentom Slovenského centra PEN[1] a členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie.

Politická kariéra

V parlamentných voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca NR SR za Alianciu nového občana. V NR SR pôsobil ako člen Výboru NR SR pre európske záležitosti a Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.[4] V rokoch 2003 a 2004 bol pozorovateľom a neskôr poslancom Európskeho parlamentu.[5]

Autorská tvorba

Je autorom rozhlasových hier, kníh, filmových a televíznych scenárov. Mnohé z nich boli ocenené na rozhlasových a filmových medzinárodných festivaloch.[2]

Knižne debutoval novelou Niekto na mňa stále píska (1996), ktorá získala v roku 1993 v anonymnej súťaži Literárneho fondu 1. miesto.[6] V nasledujúcej knihe Úspech má srdce žraloka (2007), ktorá zvíťazila v čitateľskej ankete dvojtýždenníka Knižná revue „Kniha roka 2007“,[7] Jozef Heriban reaguje na najnovšie trendy zo sveta marketingu a PR.[8] Jeho román Intimita vlkov (2008) sa stal hneď po vydaní bestsellerom.[9] Jeho voľným pokračovaním je román Posadnutosť (2009).[10]

Téma ľudskej intimity je kľúčová aj v románe Ružový trojuholník (2010)[11] a v poviedkovom románe Schovaný, neschovaný, idem (2011).[12] Literárny teoretik Alexander Halvoník píše v štúdii ku knihe Prelet sťahovavých vtákov (2013), ktorá získala Cenu Slovenského centra PEN (2014): "Myslím si, že niečo ako autorský program skutočne existuje. Autor ho nosí v sebe a nemusí ho vešať každému na nos, ale napriek tomu, že sa pre svoju zložitosť ťažko realizuje, trvá na ňom aj vtedy, keď, povedzme, nepíše žiadnu knihu."[13] V roku 2014 vychádza Heribanovi zatiaľ jeho posledná kniha Fagotista, ktorého nemiloval Boh, v ktorej Samuel Gold Baťovanský, druhý fagotista vo filharmónii, si hľadá svoje miesto pod slnkom. Jeho rozhovory s Bohom posúvajú príbeh do metaforického obrazu nekonečného ľudského putovania za láskou, šťastím a uznaním.

Spolu s Jozefom Slovákom napísal scenár k filmu Utekajme, už ide! (1996), ktorý bol uvedený na medzinárodných filmových festivaloch v Londýne, Štokholme, Corcu, Vevey (1988), Los Angeles, San Franciscu, Seattle, Washingtone, Viedni, Hong Kongu (1989) a inde. Film získal hlavnú cenu „Zlatý prim“ na 9.Filmovom festivale v Novom Měste nad Metují.

Rovnako s Jozefom Slovákom napísal podľa rovnomennej knihy Ladislava Balleka scenár k filmu Južná pošta (1997)[14], ktorý získal Cenu Československého filmu na 26. festivale českých a slovenských filmov v Brne.

Je spoluscenáristom a spolurežisérom slovensko-amerického koprodukčného filmu Dávajte si pozor! (1991), ktorý bol ocenený zvláštnou cenou poroty za najlepší prvý film na 15. MFF v Káhire, „Zlatou cenou“ na 25. MFF v Houstone, „Striebornou cenou“ na 16. MFF vo Philadelphii. Zúčastnil sa aj na MFF v San Franciscu, Philadelphii, Denveri, Los Angeles, San Reme, Lisabone, Kolumbii, Bangalore, Békesczabe...

Spolu s Jozefom Slovákom a Pavlom Jursom napísal, režíroval a produkoval komediálny televízny seriál Bud Bindi, ktorý získal Zlatú cenu na 28. MFF v Houstone (1995), „Striebornú vežu“ na 39. MFF v San Francisku (1996) a Čestné uznanie na 19. MFF Philadelphia (1996).[14]

Filmografia

Próza

Odborná literatúra

  • 2007Úspech má srdce žraloka [7]

Rozhlasové hry

  • 1979Da capo al fine – Cena v autorskej súťaži HRDM (1979), Cena ZSDU na VII. FPRH v Piešťanoch (1981)
  • 1980Diagnóza 300 – Cena v autorskej súťaži HRLD (1980)
  • 1982HAN 82 – Cena za réžiu na VIII. FPRH v Piešťanoch (1983)
  • 1982Hlasy pre Máriu – I.miesto v kategórii dramatických programov VRŽ (1983)
  • 1988Život na 55 minút – Cena v autorskej súťaži HRLD (1988)
  • 1989Tak sa usmej – Cena v autorskej súťaži HRDM (1989), I.miesto v poslucháčskej ankete (1991)
  • 1990Šach – Cena za najlepšiu stereo hru na XII. FPRH v Piešťanoch (1991)

Galéria knižných titulov

Referencie

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.