Katolícke nowini

Katolícke nowini (Katolícke noviny)(Katolícke nowiny pre obecní lud) Šimona Klempu boli noviny vychádzajúce raz týždenne v rokoch 1849 až 1856, čiže v čase Bachovho absolutizmu, v Pešti.

Titulný list periodika Katolické nowiny

Šimon Klempa bol „skladateľ“ týchto „Katolíckych novín pre obecní ľud“, ktorých prvé číslo vyšlo v Pešti 7. novembra 1849 a posledné roku 1856, (za svojho redigovania), sa na ňu sťažovať nemohol. Katolícke nowini vydával Spolok na vydávanie dobrých a lacných kníh v Pešti, ktorý okrem týchto vydával aj maďarské a nemecké Katolícke noviny. Spolok financovala vysoká cirkevná hierarchia, sympatizujúca s maďarskou Starokonzervatívnou stranou, reprezentujúcou záujmy reakčnej vysokej maďarskej šľachty. Preto aj Katolícke nowini boli krajne reakčné, protiľudové a protislovenské. Vychádzali vo veľmi zlej slovenčine, pretože Klempa neovládal ani jej gramatiku, ani pravopis a štylistiku.

Napriek nízkej novinárskej i jazykovej úrovni a malému počtu predplatiteľov, nemal redaktor Katolíckych novín starosti finančného charakteru, lebo vysoké katolícke duchovenstvo hradilo ich pasívnu bilanciu. Okrem toho arcibiskup nariadil každému slovenskému katolíckemu cirkevnému zboru ich povinné odoberanie. Len tak sa mohlo stať, že po krátkom čase mali tieto noviny až 1800 odberateľov - čo bolo na vtedajšie slovenské pomery vysoké číslo. Ani to však im nepomohlo. Široká čitateľská obec ich ako reakčné noviny ignorovala a posudzovala ich podobne, pravda z iných hľadísk, ako úradné Slovenské noviny.

Protinárodné i protiľudové Klempove noviny sa stretli na Slovensku s ráznym odporom. Ich hlavným protivníkom sa stal banskoštiavnický časopis Cyrill a Method.

Katolícke nowini Šimona Klempu zastávali opačnú, a treba zdôrazniť, že reakčnú politickú líniu v porovnaní s banskoštiavnickým Cyrillom a Methodom. Slovenskí národovci sa tiež pohŕdavo vyjadrovali o jazyku týchto novín, ktorý nazývali „klempovčinou“. Reakčný Klempov tlačový orgán sa staval proti všetkým obranným akciám ľudu, proti stupňujúcemu sa triednemu i národnostnému útlaku. Sociálne neduhy slovenskej spoločnosti pripisoval alkoholizmu. Hovoril o ňom ako o jedinej príčine biedy nášho obyvateľstva, čo bolo v rozpore so skutočnosťou. Preto sa ani nemôžeme diviť, že redakcia Katolíckych novín vystríhala ľud pred vzburami, zaberaním veľkostatkárskej pôdy i pred kritikou panujúceho spoločenského poriadku.

V slovenskej tlači do tých čias nikdy nevyšlo také hanobenie a cynické vysmievanie sa z biedy slovenského sedliaka, ako v Katolíckych novinách Šimona Klempu, ktoré sa vydávali za „priateľa slovenského ľudu“. „…Bi ťi potrebnuo bolo aj té dluhé wlasi obrezať, ňe tak pre wlasi, jak pre rozum; nebo wíš, že Slovák od dáwna powedá: dluhé wlasi, krátki rozum...Len ti moj sedláčku zostaň pri twojom kopite a to jest pluh a ňeobzeraj sa za panstwom!“.

Po svojom prechode do Pešti sa podľa všetkého Ján Palárik, predtým šéfredaktor Cyrilla a Methoda, podriadil arcibiskupovi Scitovskému, ba súhlasil aj s tým, aby namiesto Klempu prevzal redigovanie Katolíckych novín, ktoré potom viedol od roku 1852 do polovice roku 1855. Zmiernil reakčný charakter tohto tlačového orgánu a napravil ich aj po stránke jazykovej. Celkom však ich reakčný tón nevládal odstrániť.

V roku 1857 začal vychádzať Cyrill a Method-Katolícke noviny ako výsledok zlúčenia Katolíckych nowín s banskobystrickým Cyrillom a Methodom.