Banskoštiavnický Cyrill a Method
Cyrill a Method – časopis pre cirkev a školu, bol nábožensko-pedagogický týždenník, ktorý od 14. marca 1850 vydávali v Banskej Štiavnici Ján Palárik a Andrej Radlinský a do 9. júla 1851 – keď vyšlo jeho posledné číslo – len Ján Palárik.
Medzi Katolíckymi novinami Šimona Klempu a Radlinského i Palárikovým Cyrillom a Methodom bol podstatný rozdiel. Cyrill a Method bol od začiatku bojovým a slovenskému národnému hnutiu osožným orgánom. Jeho tvorcovia sa snažili pôsobiť hlavne na drobné duchovenstvo a zjednotiť ho v boji proti sebeckej i koristníckej politike vysokých cirkevných hodnostárov. Palárik sa tu snažil prekliesniť cestu k demokratizácii slovenského života a presadenie národnej a ľudu osožnej politiky aj v oblasti cirkevnej. Hlásal tu aj pozoruhodnú myšlienku vytvorenia slovenskej národnej cirkvi a únie všetkých kresťanských cirkví na Slovensku. Medzi hlavných spolupracovníkov Cyrilla a Methoda patrili Rešetka, J. Záborský, J. Plošic, Šťastný, Čelko atď.
Palárik prejavil aj zmysel pre zmierlivé vyriešenie jazykových polemík a škriepok, ktoré tak zhubne pôsobili na jednotu nášho národného hnutia. Preto do svojho časopisu prijímal príspevky “v akejkoľvek slovenčine", a to aj napriek tomu, že vydavateľ časopisu Andrej Radlinský bol ešte v tejto dobe dôsledným stúpencom staroslovenčiny. Palárikovi sa takouto zmierlivou politikou podarilo zvýšiť počet odberateľov časopisu na 350 a zabezpečiť mu aj pomerne dosť prispievateľov.
Palárikove kritické stanovisko k vysokému kléru, ako aj jeho oživovanie slovenského národného života vyvolávalo šovinistické útoky maďarského klerikálneho časopisu Religio. Podľa neho Palárik tu rozširoval zhubné „novotárstvo“, propagoval husitizmus a škodil aj cirkvi. Pre takéto “ “reformistické články" sa Palárik dostal aj pred cirkevný súd, ktorý ho odsúdil na tri týždne do kláštorného väzenia „o chlebe a o vode“. V čase jeho väzenia časopis Religio tvrdil, že Palárik v Cyrillovi a Methodovi šíril cirkevný komunizmus a poburoval drobných kňazov proti cirkevnej vrchnosti.
V treťom čísle III. ročníka Cyrilla a Methoda bol Radlinský prinútený uverejniť správu o vyšetrovaní Jána Palárika vysokými cirkevnými hodnostármi i o jeho uväznení. Aj keď sa proti Palárikovmu väzneniu ozývali nielen slovenskí národovci, ale aj nemecké noviny Wanderer Fremdeblatt, Ostdeutsche Post a iné, cirkevná hierarchia nepovolila. Chcela potrestať nielen Jána Palárika, ale aj všetkým jeho stúpencom dať výstrahu a zastrašiť ich na dlhý čas. Nerozpakovala sa pritom použiť aj podvod. Bez Palárikovho vedomia a za jeho neprítomnosti vydala v 4. čísle II. ročníka Cyrilla a Methoda latinské i slovenské osvedčenie pod názvom: Vyznanie Jána Palárika – Declaratio Joannis Palárik, ktorým vraj sám odvolával svoje proskribované články a otrocky sa podriadil cirkevnej vrchnosti.
Po prepustení z väzenia 1. II. 1851 sa Palárik vrátil na krátky čas do Banskej Štiavnice, aby tu pokračoval vo svojej redaktorskej práci. No už 9. VII. 1851 sa musel v Cyrillovi a Methodovi rozlúčiť so svojimi čitateľmi, pretože bol na priamy rozkaz arcibiskupa Scitovského preložený na nemeckú faru do Pešti, aby tak bol úplne vytrhnutý zo slovenského prostredia. V hlavnom meste Uhorska potom zotrval plných jedenásť rokov.