Karolína Augusta Bavorská

Pôvodne sa volala Šarlota Augusta a svoje mladé roky prežila v období vrcholiacej moci francúzskeho cisára Napoleona I. Už dva roky po svojom narodení musela s rodičmi utekať z rodného mesta ostreľovaného francúzskym delostrelectvom. V roku 1796 stratila matku, ktorá zomrela na tuberkulózu. Jej otec sa po roku oženil druhý raz a vzal si bádenskú princeznú Karolínu Frederiku Wilhelminu. Karolína Augusta v nej získala starostlivú matku, ktorá sa v priebehu rokov 1799 – 1810 priviedla na svet osem detí (medzi nimi bolo päť dcér; štvrtou v poradí bola Žofia, matka neskoršieho cisára Františka Jozefa I.)

Na jej výchovu mal po matkinej smrti najväčší vplyv vychovávateľ, kňaz J. A. Sambug, ktorého zásluhou vyrástla z Karolíny Augusty vzdelaná a zbožne založená žena.

Napoleonove politické rošády priviedli jej otca v roku 1806 na bavorský kráľovský trón a Karolínu Augustu do prvého manželstva. 8. apríla 1808 sa v Mníchove vydala za korunného princa Wilhelma Württemberského. Zväzok uzatvorený výsostne z politických pohnútok (Wilhelm odmietal prípadné manželstvo nanútené Napoleonom) bol pre mladú Karolínu Augustu utrpením. Už o niekoľko dní po sobáši sa Wilhelm od manželky odvrátil a odvtedy ju úplne ignoroval. Mladomanželia sa nasťahovali do kráľovského zámku v Stuttgarte no do celkom oddelených krídel. Stretávali sa iba pri oficiálnych príležitostiach. Po šiestich rokoch (31.8.1814) bolo na Wilhelmov podnet manželstvo anulované. Karolína Augusta opustila Stuttgart a usídlila sa v bavorskom Würzburgu. 12. januára 1816 pápež Pius VII. zväzok oficiálne zrušil.

Voľná, dvadsaťtriročná Karolína Augusta sa opäť stala objektom záujmu potenciálnych ženíchov. Do hry vstúpil kancelár Metternich ako sprostredkovateľ cisára Františka I. Karolína Augusta prostredníctvom vyslancov rakúskeho cisára oznámila ochotu vydať sa za štyridsaťosemročného a už trikrát ovdovelého Františka I. Po protokolom stanovených náležitostiach sa 29. októbra 1816 konal v Mníchove „per procurationem“ sobáš, na ktorom cisára zastupoval bavorský korunný princ Ľudovít I. Viedeň privítala mladomanželku 9. novembra 1816. V Augustiniánskom kostole sa nasledujúci deň zopakoval sobášny obrad z Mníchova, tentoraz i s prítomným ženíchom.

Nové manželstvo pre Karolínu Augustu bolo úplným protipólom predchádzajúceho. Napriek veľkému vekovému rozdielu František I. svoju manželku vrúcne miloval a vážil si ju. I z jej strany pociťoval František vrelý cit milujúcej ženy. Rovnako ako jej predchodkyni Márii Ludovike i novej cisárovnej pripadla povinnosť byť starostlivou matkou piatim žijúcim deťom ešte z druhého Františkovho manželstva. Spomedzi nich si najviac obľúbila najmä druhú dcéru Máriu Leopoldínu. Súčasne s láskou a obetavo plnila úlohu opatrovateľky chorľavého cisára.

Politicky sa výraznejšie neangažovala. Plne sa sústredila na vedenie domácnosti a starostlivosti o nevlastné deti (vlastné nikdy nemala). Pri plnení týchto povinností naplno vynikli jej kladné povahové vlastnosti. Vrúcny a láskavý vzťah k deťom našiel i u nich odozvu – volali ju „milá mamička“. Ako cisárovnej jej veľmi záležalo na svojich poddaných; známe boli jej charitatívne aktivity a osobná pomoc (i finančná) pri životných pohromách ľudí v rôznych kútoch monarchie. Podieľala sa na zakladaní katolíckych škôl, chudobincov, výchovných ústavov a nemocníc. Mala vrelý vzťah k umeniu: podporovala divadlá, umelcov, hodne cestovala (Rím, Neapol, Florencia, Sedmohradsko, Halič). Veľmi si obľúbila mesto Salzburg, kde prevzala záštitu nad krajovým múzeom, ktoré dodnes nesie jej meno (Museum Carolino Augusteum).

Významným prelomovým obdobím v jej živote bol rok 1824. 4. novembra v tom roku sa jej nevlastná sestra Žofia vydala za Františkovho druhorodeného syna Františka Karola čím sa Karolína Augusta stala Žofiinou nevlastnou svokrou. Obe sestry, ktoré dosiaľ prechovávali k sebe vlažný vzťah, našli pri viedenskom dvore k sebe cestu. Karolína Augusta sa stala láskavou starou mamou Žofiiným deťom – Františkovi Jozefovi, Maximiliánovi a Karolovi Ľudovítovi.

Za účelom svojej korunovácie pricestovala Karolína Augusta so sprievodom 17. septembra 1825 do Bratislavy. Pri tejto príležitosti postavili na Dunaji nový most, ktorý pomenovaný Karolíniným mostom, slúžil obyvateľom mesta ešte mnoho ďalších rokov. 25. septembra sa v dóme sv. Martina konala slávnostná korunovácia Karolíny Augusty za uhorskú kráľovnú. Tento akt nasledujúce roky pripomínal stĺp Karolíny Augusty s fontánou pred kláštorom milosrdných bratov na dnešnom Námestí SNP.

2. marca 1835 František I. zomrel. Citovo otrasená Karolína Augusta sa utiahla do súkromia. Nasledujúce roky, kedy jej zosnulého manžela na tróne vystriedal najstarší syn Ferdinand I. postupne opúšťala verejný život.

Rok 1848 priniesol revolučné prejavy, čo zbožne a mierumilovne založená Karolína Augusta prijímala s odporom. Len dodatočne sa dozvedela, že cisár Ferdinand I. sa pod ťarchou udalostí vzdal trónu v prospech synovca Františka Jozefa. Tento moment bol posledným zlomovým obdobím v jej živote. Nastúpením jej vnuka na trón zmenilo sa aj postavenie Karolíny Augusty na cisárskom dvore. Prvé miesto zaujala jej ctižiadostivá sestra Žofia. Karolína Augusta od tohto času žila úplne izolovane a iba zdiaľky sledovala vývin udalostí nasledujúcich rokov (vojna s Pruskom v roku 1866, rakúsko-uhorské vyrovnanie, poprava jej vnuka Maximiliána).

Deň po dovŕšení osemdesiatjeden rokov na následky pľúcneho kataru zomrela. Skonala cisárovná príslovečná svojou šľachetnosťou, veľkodušnosťou, s ohromným charitatívnym cítením. História jej prisúdila prívlastok "anjel milosrdenstva".

Pochovaná je v kapucínskej krypte vo Viedni.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karolína Augusta Bavorská

• F. Weissensteiner, Ženy na habsburskom tróne, Ikar, Bratislava, 2000
• Š. Holčík, Korunovačné slávnosti Bratislava, Tatran, Bratislava, 1986