Kapadócki Gréci

Kapadócki Gréci gr. Έλληνες της Καππαδοκίας (Éllines tis Kappadokías), je skupina etnických Grékov, pôvodne zo stredoanatólskeho kraja Kappadokia, avšak po výmene obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom boli usadení v Grécku, hlavne v krajoch Macedónia, Trácia a Atika.

Kappadócki Gréci v tradičných krojoch

Dejiny

Gréci prišli do Kappadokie pomerne neskoro v porovnaní s kolonizovaním iných oblastí Anatólie. Gréci do Kappadokie prichádzali hlavne v 3. stor. pred Kr., teda potom, ako Anatóliu dobyl Alexander Veľký. Grécki kolonizátori prichádzali z rôznych končín Grécka a gréckeho sveta, dostávali pôdu na vidieku a usadzovali sa v novovzniknutých a veľkých mestách. Gréci sa následne zmiešali s pôvodným obyvateľstvom. Je možné, že isté osady tu založili Gréci ešte v 5 stor. pred Kr., pričom až do 20. stor. si tu v niektorých dedinách okolo mesta Kaisareia (Kayseri) týto Gréci udržali dialekt vychádzajúci z predhelenistického gréckeho jazyka. Najznámejšia dedina bola Mysthi, ktorá bola pravdepodobne založená gréckymi námorníkmi ktorí boli pozvaní do Perzie. Potomkovia obyvateľov tejto dediny hovoria aj dnes v Grécku dialektom so silnými starogréckymi prvkami.

Počas nasledujúceho, rímskeho obdobia bola na východe úradná reč gréčtina, v kraji sa rýchlo šírilo kresťanstvo, v roku 395 sa kraj stal súčasťou gréckej Byzancie (Východorímska ríša), nastával kresťanský rozmach, stavali sa kostoli a baziliky a obyvateľstvo rozprávalo iba po grécky. Pochádzali odtiaľto cirkevní biskupi, tzv. Kappadócki otcovia, ako napr. svätý Svätý Bazil. Obyvateľstvo Kappadókie bolo vystavované častým vpádom Peržanov a neskôr Arabov, slúžili tu grécki ťažkoodení kavaléristi, Akrites. Najväčšie mesto tu bolo Kaisareia (dnešné Kayseri).

V roku 1071 tu bol cisár Romanos Diogennis porazený tureckým sultánom Alp-Arslanom a tak sa Kappadokia stáva súčaťou Tureckej ríše, ktorá neskôr ovládla celú Byzanciu. Kappadócki Gréci ostali separovaní od ostaných Grékov a ich jazyk sa vyvíjal samostatne. Mnoho z nich však prestúpilo na islam a poturčili sa, iní začali rozprávať po turecky, no uchovali si orthodoxnú vieru, potomkovia týchto ľudí sú dnes tzv. Karamanlidi. Začiatkom 20 stor. žili Gréci v Kappadókií v mestách ako Kaisareia (Kayseri), Prokopio (dn. Urgup), Nevsechir (dn. Nevšehir), Sinassos, Mutalasski, Misthi a v niekoľkých dedinách. V roku 1923 však boli počas Grécko-tureckej výmeny obyvateľstva presídlení do Grécka, kde spolu s Pontskými Grékmi osídlili prevažne Macedóniu. Kappadócki a Pontskí Gréci však hovorili pre európskych Grékov ťažko zrozumiteľnými jazykmi a tak sa museli naučiť novogréčtinu z Grécka.

Dnes

Dnes žijú Kappadóčťania predovšetkým v severogréckych mestách a dedinách, kapadócke štvrte existujú v mestách ako Kavala, Larisa, Solún, Konitsa a mnohé aténske štvrte, ktoré po roku 1923 založili Gréci z Anatólie, hlavne Nea Ionia a Kesariani. Nevie sa ich presný počet, predpokladá sa, že približne 300 - 400 tisíc Grékov má pôvod v Kapadócií. Medzi Kappadóckych Grékov sa považujú v Grécku aj tzv. kappadócki Karamanlidi, ktorí pôvodne rozprávali po turecky.

Kappadóčťania si stále udržujú svoje starobylé tradície, organizujú kultúrne festivaly, kde prezentujú svoje tance ako Sei Tata, Dipaša, Choros Leilalum, Choros Mantilion, či tanec na oslavu sv. Basila, Ai Vasiliotikos. Ich tradičná hudba je v typickom anatólskom orientálnom rytme. Mnohí ešte stále komunikujú vo svojom jazyku Kapadóckej gréčtine, ktorá však je na úpadku.

Známi Kapadócki Gréci

Pozri aj
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.