Aristotelis Onasis

Narodil sa vo vtedajšej Osmanskej ríši v Malej Ázii, v meste Smyrna (Izmir) v štvrti Karatas. V tej dobe bola Smyrna osídlená predovšetkým Grékmi. Onasisovi rodičia boli Sokratis Onasis, miestny tabakový magnát a jeden z najbohatších a najvplyvnejších obyvateľov Smyrny a Penelope Dologu. Sokrates Onasis prišiel z dediny Moutalasski (dnes nazvaná Talas), v Kapadócii v Malej Ázii, pri meste Kayseri. Do Smyrny sa presťahovali kvôli Sokratovým podnikateľským aktivitám. Onasis mal jednu vlastnú sestru, Artemis, a dve nevlastné sestry, Kalliroi a Merope, z druhého manželstva jeho otca.

Mladý Aristos, ako ho prezývali, navštevoval v Smyrne najlepšie mestské školy a tak vo veku 16 rokov, ovládal štyri rôzne jazyky: gréčtinu, turečtinu, španielčinu a angličtinu,[1] keď vyštudoval miestne grécke školy.[2] Podľa jeho vyjadrení však v škole príliš nevynikal, dokonca mal milostné pomery s učiteľkami.

V dôsledku spojeneckého víťazstva prvej svetovej vojny a porážke tureckej armády gréckou armádou, bola v roku 1919 Smyrna rozhodnutím mocností pričlenená ku Grécku, ale nakoniec v tureckej Vojne za nezávislosť roku 1922 (Atatürk zvrhol sultána a vyhlásil Tureckú Republiku) v priebehu Grécko-tureckej vojny, utrpeli Gréci porážku. Mnoho obyvateľov bolo zatknutých a odvlečených do táborov. Po Veľkom požiari v Smyrne, ktorý založili Atatturkovi vojaci, Sokratesova rodina prišla o väčšinu majetku, ktorý bol tureckou vládou skonfiškovaný a rodina musela odísť do Grécka, do Atén.[3] Turci znovu nadobudli Smyrnu. Bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov, teda väčšina Turkov sa musela z Grécka vysťahovať a naopak aj väčšina Grékov z Turecka (okolo 2 000 000 Grékov). Turci zhabali celý majetok Onasisovej rodiny (bol pridelený tureckým utečencom z gréckej Macedónie) a mladý Onasis bol zatknutý.

Onasisovi zachránili život turecký generál a jeho blízky priateľ poručík. On sám sa zmienil, o tejto dramatickej epizóde[4]: V susedstve ubytovaný turecký generál a jeho asistent, mu sprostredkovali cez Jakuba Loden Parka, vicekonzula Spojených štátov v Smyrne dokument, ktorý poskytoval prístup k oblasti US Navy.[5] Podarilo sa mu odísť spolu s tisíckami inými Maloázijskými Grékmi do Atén. Mal vtedy 16 rokov a bolo to prvýkrát, čo prišiel do Grécka. Aristosov život sa radikálne zmenil, musel sa prispôsobiť skromnému životu. Neskôr sa vydal na cestu do Istanbulu zarobiť peniaze na cestu do Argentíny. To sa mu aj podarilo a tak v roku 1923 na parníku Tommaso di Savoia odišiel Onasis z Istanbulu do Argentíny iba s 250 dolármi.

Onasis v roku 1932

V Argentíne si našiel rôzne práce, pracoval ako spojovateľ v telefónnej spoločnosti, vďaka čomu sa zdokonalil v jazykoch. Využíval tu opäť ženy, vďaka ktorým prišiel k peniazom a ktoré ho vďačne podporovali v jeho plánoch. Jeho nápad spočíval v importovaní tabaku z Turecka do Argentíny, čo sa mu vďaka kontaktom jeho otca podarilo a tak si Onasis založil v Argentíne vlastnú prosperujúcu tabakovú spoločnosť. Vďaka kontaktom sa Onasis neskôr stal aj konzulom Grécka v Argentíne. Obchodom s tabakom Onasis rýchlo zarobil svoj prvý milión dolárov. V roku 1932 kúpil prvú loď, ktorú nazval Kalliroi, po svojej sestre. Onasis začal na lodiach rozvážať rôzne materiály a obchod bol taký výnosný, že nakoniec upustil od tabaku. Celú svoju pozornosť sústredil na lode a čoskoro si vytvoril svoju obchodnú flotilu, keď svoju firmu premiestnil do USA.

Z Onasisovej firmy sa čoskoro stala najmocnejšia lodiarska firma na svete. V roku 1954 bol obvinený FBI za porušenie zákona, nakoľko prekročil stanovený monopol a nariadenie, že veľké lodiarenské firmy môžu vlastniť iba občania USA. Onasis bol uznaný vinným a bol povinný zaplatiť 7 000 000 dolárov. V roku 1957 odkúpil grécke aerolínie a premenoval ich na Olympic Air, ktoré fungujú dodnes. Väčšina ropy transportovaná USA sa prevážala na Onasisových lodiach. Spolupracoval aj s gréckym diktátorom Jeorjosom Papadopulosom, keď chceli v Grécku postaviť rôzne rafinérie a továrne. To sa mu však kvôli nátlaku verejnosti nepodarilo a podobný projekt realizoval jeho rival Stavros Niarchos. Spolu s gréckymi magnátmi Niarchosom, Livanosom a Latsisom tvoril štvoricu najvplyvnejších lodných podnikateľov na svete. Kúpil neobývaný grécky ostrov Skorpios a postavil si tu svoje sídlo, ostrov bol do roku 2013 majetkom Onasisovej rodiny.

V roku 1946 sa oženil s Athinou, dcérou gréckeho lodného magnáta z ostrova Chios, Staurosa Livanosa. V roku 1948 sa im narodil syn Alexandros a v roku 1950 dcéra Christina. Svadba s Athinou bola zrejme Onasisova ambícia spojiť svoje impérium s Livanosovým a zabrániť tak vzájomnej konkurencii. Aj preto manželstvo nevydržalo, Onasis začal mať pomer s gréckou opernou speváčkou Mariou Callasovou. Aféra s Mariou Callasovou vraj bola založená na Onasisovej skutočnej láske k nej, no vzťah ukončil z politických dôvodov. V roku 1968 sa oženil s vdovou po americkom prezidentovi Jacqueline Kennedyovou. V roku 1973 sa zabil Aristotelov syn Alexandros, havaroval lietadlom. Od tejto doby sa Onasis stiahol do úzadia a podľa niektorých názorov to zapríčinilo jeho skorú smrť. V tejto dobe sa ťažko znášal so svojou manželkou Jacqueline a ľutoval, že opustil Mariu Callasovú. Onasis zomrel 15. marca 1975 vo svojom sídle vo Francúzsku vo veku 69 rokov na bronchopneumóniu.