Kampa

Kampa je ostrov, ktorý oddeľuje od Malej Strany vodné rameno Čertovka (od roku 1585, kedy bola umelo vytvorená, sa jej hovorilo Rožmberská podľa Viléma z Rožmberku, ktorý tu vlastnil pozemky; meno Čertovka dostala až na konci 19. storočia podľa domu U sedmi čertů), a od Smíchova ju oddeľuje ulica Říční. Ostrov nadobudol pevné brehy až po roku 1600.

Severná časť Kampy je zastavaná obytnými domami a vedie cez ňu Karlov most, južná časť ostrova má parkovú úpravu. Podľa rebríčka cestovateľského portálu VirtualTourist je to „druhý najkrajší mestský ostrov sveta“.[2][3]

Najstaršie zmienky o Kampe sú z roku 1169[4] a nachádzajú sa v zakladacej listine kostola Maltézskeho rádu z obdobia českého kráľa Vladislava II. Pôvodne sa tomuto miestu hovorilo len Ostrov, názov Kampa získalo až v roku 1770. Pôvod názvu je dodnes neznámy, niekedy sa odvodzuje od mena jedného z vlastníkov domu na tomto ostrove, Tychona Gansgeba z Kampy, ktorý býval na Ostrove – Kampe v 17. storočí, inokedy z latinského slova campus – pole, planina, alebo z českého slova zákampí – tienisté miesto.

V minulosti tu boli najmä záhrady a už v 14. storočí sa tu nachádzali mlyny, ktoré sa od 15. storočia nazývajú Sovovy (alebo tiež neskôr známe ako Odkolkovské). Domy tu začali vyrastať až v 16. storočí, zrejme vďaka rozširujúcej sa stavebnej činnosti na Malej Strane. Ako prvé tu vyrástli mlyny s mlynskými záhradami, neskôr šľachtické záhrady. Dnes tu ešte stále môžeme nájsť pôvodné záhrady alebo pripomienky na ne, napr. Michnovská záhrada (bola súčasťou Michnovského paláca na Újezde), Odkolkovská záhrada (primknutá k Sovovým mlynom, ktoré v 19. storočí vlastnila pekárenská rodina Odkolkových), hneď vedľa nej je Kaiserštejnská záhrada (tiahne sa okolo dnešného Lichtenštejnského paláca až k domčeku J. Dobrovského), ktorá bola preslávená svojimi záhonmi karafiátov, a za ňou tiež Nostická záhrada, založená v roku 1765 vedľa Nostického paláca. Dnešné sady s rozlohou 2,65 ha vznikli spojením týchto záhrad. V 50. rokoch boli odstránené múry a ploty jednotlivých záhrad a urovnaný terén, z pôvodných zanedbaných porastov zostali len niektoré významné stromy. Do dnešnej podoby bol park upravený v rokoch 1947 – 1948.

• V domčeku, ktorý kedysi patril J. Dobrovskému, bývali aj ďalšie známe osobnosti – akademik Zdeněk Wirth, herec a spisovateľ Jan Werich či Vladimír Holan (pred domom stojí socha J. Dobrovského a na dome sú umiestnené busty J. Wericha i Z. Wirtha)
• Na Kampe žili aj ďalšie osobnosti – Adolf Kašpar, Alois Mrštík, Karel Matěj Čapek – Chod, Eduard Kohout, Jiří Trnka či Jiří Voskovec
• Od roku 1599 sa na Kampe až dodnes konajú preslávené hrnčiarske trhy
• Veľké mlynské koleso, ktoré sa točí na Čertovke, pochádza z Veľkopřevorského mlyna, ktorý tu postavili pred rokom 1400
• Na okraji Kampy na Velkopřevorskom námestí je pomaľovaný tzv. Lennonov múr (Lennonova zeď), kam každoročne 8. decembra prichádzajú mladí ľudia v deň jeho tragického úmrtia zapáliť sviečky a uctiť si jeho pamiatku

1. FIALOVÁ, D. (2013): Vltavské ostrovy v Praze. Geografické rozhledy, 22, č. 4, příloha, s. 2. ISSN 1210-3004. Dostupné online. Archív jún 19, 2015 na Wayback Machine
2. https://bydleni.idnes.cz/unikatni-kampa-libezny-kout-prahy-ktery-pritahuje-cely-svet-prv-/stavba.aspx?c=A101207_101838_reality_bdp_web
3. Archivovaná kopie [online]. [Cit. 2019-11-19]. Dostupné online.
4. Kampa na stránke (bývalej) Pražské informační služby

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kampa

• Komunitní centrum Kampa