Vladimír Holan
Vladimír Holan (* 16. september 1905, Praha – † 31. marec 1980, Praha) bol český básnik a prekladateľ.
Vladimír Holan | |||
český básnik a prekladateľ | |||
| |||
Narodenie | 16. september 1905 Praha, Rakúsko-Uhorsko | ||
---|---|---|---|
Úmrtie | 31. marec 1980 (74 rokov) Praha, ČSSR | ||
Podpis | |||
Odkazy | |||
Commons | |||
Životopis
Narodil sa v Prahe, v roku 1911 sa s rodičmi presťahoval do Bělej pod Bezdězom. V roku 1919 začal študovať na pražskom gymnáziu, a odvtedy sa datujú aj jeho prvé literárne pokusy. Po ukončení gymnázia ho prijali ako úradníka do pražského Penzijného ústavu, kde bol zamestnaný 7 rokov. Potom odišiel do penzie a venoval sa iba literatúre a poézii.
V rokoch 1933–1938 pôsobil ako redaktor umeleckej besedy Život a v rokoch 1939–1940 riadil program divadla E. F. Buriana.
Po roku 1948 nesmel publikovať, až v 60. rokoch začal znova vydával zbierky, ktoré písal takzvane „do zásuvky“.
V roku 1968 bol menovaný za národného umelca.
Písať prestal prakticky v roku 1977, kedy zomrela jeho dcéra. V tom istom roku dostal druhú mozgovú príhodu a zdravotný stav sa mu zhoršoval. Nakoniec dostal zápal pľúc a zomrel doma, 31. marca 1980.
Dielo
Ako jeden z mála autorov svojej doby bol skôr nepolitický, politiky sa dotkol iba v závažných prípadoch – po Mníchove v roku 1938 napísal Odpověď Francii.
Holan neopisoval realitu, ale snažil sa preniknúť do ľudského vnútra a pátrať po odpovediach na otázky bytia, života, lásky, smrti a času, … V jeho diele hrá veľkú úlohu tajomstvo. Lyrické zbierky sú väčšinou odpútané od reality a zameriaval sa na svoje vnútro. Objavuje sa u neho častý motív smrti.
Jeho dielo je veľmi obsiahle, básne sú ťažké, komplikované a ponuré, napriek tomu o ňom možno tvrdiť, že patrí k najkvalitnejším českým básnikom 20. storočia. Jeho tvorba veľmi ovplyvnila generáciu básnikov tvoriacich za socializmu.
Lyrika
Začiatky jeho literárnej tvorby ovplyvnil poetizmus:
- Blouznivý vějíř – 1926
- Triumf smrti – 1930, v tejto zbierke je už naznačený ďalší Holanov vývoj. Zbierka bola v rokoch 1936 a 1948 prepracovaná a rozdiely medzi jednotlivými vydaniami sú veľmi výrazné.
V 30. rokoch sa zameral na hľadanie novej poetiky, ktorou sa snažil vyjadriť rozporuplnosť a zložitosť sveta. Tým došiel k meditatívnej poézii, ktorá odrážala jeho rozporuplnosť, stretávanie dobra a zla, bytia a ničoty, plynutie času a večnosti. Básne sú veľmi ponuré a smutné, najčastejším motívom je smrť:
Koncom 30. rokov reagoval na spoločensko-politickú realitu doby, čo je pre jeho tvorbu netypické, napriek tomu v tejto tvorbe ukázal svoju morálnu silu, básne sú menej ponuré.
- Září' – 1938, niekedy aj názov Září 1938
- Havraním brkem – súbor básni z roku 1938, vydané v roku 1946
- Noc z Iliady
- Španělským dělníkům – vyjadruje podporu španielom bojujúcim proti fašizmu.
Počas vojny sa nemohol slobodne vyjadrovať, preto jeho diela obsahujú veľké množstvo inotajov a dvojzmyselností, niektoré z diel písaných počas vojny vyšli až po roku 1945:
- Sen – 1939, rozsiahla báseň, venované pamiatke ruského básnika V. Chlebnikova.
- Odpověď Francii – tu z českého nešťastia priamo obviňuje Francúzsko a vyslovuje presvedčenie, že aj naň dopadne trest. Zabavené cenzurou.
- Záhřmotí – 1940
- První testament – 1940, táto zbierka (respektíve báseň) je zaujímavá tým, že striktne dodržuje pravidelný verš
- Zpěv tříkrálový – zbierka plná inotajov, ako symbol veľkosti je použitý Karel Hynek Mácha, ktorý bol prevezený z Litoměřic do Prahy.
- Návrat Máchův – hovorí, že Mácha nezomrel, ale žije ďalej vo svojom diele.
- Lemuria
- Chór
- Cestou
- Prostě
- Tři – obsahuje tieto zbierky:
- Sbohem
- Óda na radost
- Návrat
Po druhej svetovej vojne oslávil oslobodenie Československa sovietskou armádou a obyčajné ľudské hrdinstvo.
- Dík Sovětskému svazu – 1945, poďakovanie za oslobodenie
- Panychida – 1945, tryzna za padlých a umučených v druhej svetovej vojne
- Tobě – 1947
- Rudoarmějci – 1947, portréty prostých vojakov
- Dokument – 1949, ide o akési vysvetlenie jeho filozofických názorov
Po roku 1948 nemohli jeho zbierky vychádzať, jeho dielo sa v českej literatúre objavilo až po roku 1962. Básnické zbierky 60.–70. rokov, sú tu uvedené aj zbierky, ktoré Holan napísal v čase svojho zákazu. Zamýšľa sa nad nedokonalosťou ľudského bytia a základnými existenciálnymi otázkami:
- Nepřátelum
- Mozartiana
- Strach
- Noc s Hamletem – vydané 1964, napísané v rokoch 1949–1956, prepracované roku 1962
- Noc s Ofélií
- Na sotnách
- Předposlední
- Sbohem?
- Asklépiovi kohouta
- Propast propasti
- Příběhy
- Bez názvu
- Bolest – vydané 1965, venované jeho mŕtvym priateľom (Karel Čapek, Josef Hora)
- Dokumenty – 1976
Vydal niekoľko epických zbierok, spravidla sú to básnické príbehy, ktoré zobrazujú ľudské tragédie, tie sa stávajú symbolom ľudského údelu a sú výrazom básnikových názorov na svet a život:
- Terezka Planetová – 1943, príběh inšpirovaný Janáčkovou črtou Moje děvče z Tater. Nadväzuje na První testament.
- Cesta mraku – 1945, tragický baladický osud kováča.
- Příběhy – súbor zhrňajúci epické príbehy
- Bajaja – verše písané pre dcéru
Próza
- Kolury
- Lemuria
- Hrady, kosti, kůže
- Babyloniaca
- Torzo
Výbery
Výbory poezie:
- Noční hlídka srdce
- Smrt a sen a slovo – 1966, podtitul Z Máchova kraje, antológia jeho milostnej poézie.
- Ptala se tě ...
- Strom kůru shazuje
Výber z epiky:
- Pojď se mnou do noci
Preklady
Prekladal poéziu, preložil mnoho významných básnikov okrem iného R. M. Rilkeho, Ch. Baudelaira, L. de Gógory y Argote, Ch. Vildraca, N. Lenaua, J. Słowackého, M. J. Lermontova, Nizámího, jeho preklady vychádzali často vo veľmi malých nákladoch.
Ukážka z diela
„Kdo nepracuje ať nejí!“ Ano,
ale co je práce? Být věrný svému nezištnému údělu —
nebo být prodavačem odpustků
či horlivým topičem v krematoriu,
zavádět teploměr do konečníku války
nebo i pod ztrátou hrdla přepilovat pouta
a raději si vyloupat oči,
aby neviděly ty dnešní hrůzy,
(V. Holan, Noc s Hamletem)
Pozri aj
Iné projekty
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Vladimír Holan Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vladimír Holan