Kamov Ka-27

Vrtuľníky Ka-27 na palube ruskej lietadlovej lode Novorosijsk (rok 1984)

Kabína posádky Ka-27

Vývojom vrtuľníkov pre námorníctvo sa v Sovietskom zväze tradične zaoberala konštrukčná kancelária N. I. Kamova. Prvé vrtuľníky z tejto kancelárie, Ka-10 a Ka-15, neboli príliš úspešnými strojmi. Až Ka-25, zavedený do služby v roku 1971, bol prvým plnohodnotným sovietskym protiponorkovým vrtuľníkom, aj keď za západnými ekvivalentami stále zaostával. Tento stroj mal viacero významných nedostatkov, vrátane malej nosnosti a slabého doletu. Vzhľadom k tomu, že v pomerne krátkom období havarovali viac ako dve desiatky vrtuľníkov tohto typu, bol Ka-25 považovaný za jedno z najnebezpečnejších lietadiel sovietskeho námorného letectva. Prevádzkovanie týchto vrtuľníkov však ukázalo, že pri ochrane bojových lodí plnia nezastupiteľnú úlohu. Tieto stroje sa mimoriadne osvedčili pri hľadaní a sledovaní nepriateľských ponoriek. Zároveň ich nasadenie umožnilo námorníkom vyvinúť jasné a primerané požiadavky pre túto triedu vrtuľníkov.

Na základe uvedených skutočností nie je prekvapujúce, že už v roku 1969 začala kancelária N. I. Kamova pracovať na vytvorení nového palubného vrtuľníka s vylepšenými vlastnosťami. Dňa 15. mája 1970 sa uskutočnilo stretnutie admirála Gorškova, vrchného veliteľa námorníctva ZSSR, s hlavným konštruktérom sovietskych námorných vrtuľníkov Kamovom. Gorškov bol horlivým zástancom ďalšieho rozvoja námorného letectva, preto počas jeho vedenia dostali takéto projekty plnú podporu. Navyše v tej dobe už v Sovietskom zväze prebiehali práce na vytvorení nových lietadlových lodí projektu 1143, ktoré potrebovali palubný vrtuľník s lepšími charakteristikami.

Prototyp nového vrtuľníka, ktorý dostal označenie Ka-252, sa prvýkrát vzniesol do vzduchu 8. augusta 1973 a v 24. decembra tohto istého roku absolvoval svoj prvý let. Ďalšie testovanie však bolo v sklze a tak letové skúšky etapy A prebiehali nasledujúce štyri roky. V tomto období sa uskutočnilo 2197 letov, pričom vrtuľníky strávili vo vzduchu 1396 hodín. Po úspešnom ukončení testovacej etapy etapy A sa začala etapa B, v rámci ktorej bolo vykonaných ďalších 464 letov. Počas týchto skúšok sa objavili problémy s motormi, prevodovkami a palubným vybavením. Po odstránení týchto nedostatkov sa uskutočnili námorné skúšky, počas ktorých sa vykonalo 109 vzletov a pristátí na palubách lietadiel projektu 1134 a 1143. Až potom bola spustená sériová výroba a v roku 1979 začali prichádzať nové vrtuľníky k bojovým útvarom. Dňa 14. apríla 1981 bol vrtuľník zaradený do služby a dostal označenie Ka-27.[1]

Bomby PLAB na pravej strane Ka-27

Vrtuľník Ka-27 je charakteristický dvojicou koaxiálnych protichodne rotujúcich trojlistých rotorov. Jadrá listov sú vyrobené z titánu a samotné čepele sú vyrobené zo sklených vlákien. Pohon stroja zabezpečujú dva motory TV3-117KM s výkonom 2230 konských síl, ktoré sú namontované v hornej časti trupu.

Trup vrtuľníka je celokovový, pričom je vyrobený zo zliatin hliníka. V jeho prednej časti je osádka kabíny a nákladná kabína. Konštrukcia trupu je do značnej miery podobná konštrukcii Ka-25, ale líši sa o niečo väčšími rozmermi a kapacitou.

Štvorbodový podvozok nie je zaťahovateľný. Na Ka-27 môžu byť nainštalované lyžiny. Pre možnosť núdzového pristátia na vode sa na bokoch trupu nachádzajú dva balóny, ktoré sa dokážu naplniť vzduchom za päť až šesť sekúnd. Po pristátí pomocou balónov je vrtuľník schopný vydržať na vode len v obmedzenom čase, ktorý však stačí na evakuáciu posádky.

Protiponorkové vybavenie Ka-27 sa skladá z automatizovaného vyhľadávacieho a zameriavacieho systému Osminog, ako aj autonómnych vyhľadávacích nástrojov, medzi ktoré patrí prijímacie a indikačné zariadenie A-100 Pachra a detektor magnetických anomálií APM-73V. Vrtuľník môže vziať na palubu 36 sonarových bójí RGB-NM a RGB-NM-1. Pachra spracováva signály z bójí na vzdialenosť 36-40 km, ak vrtuľník letí vo výške 100 m a na vzdialenosť 90-115 km, ak vrtuľník letí vo výške 1 000 m.

Detektor magnetických anomálií APM-73V dokáže detegovať ponorky na vzdialenosť 400 m. Ide však o teoretické maximum, ktoré závisí od magnetického poľa ponorky. V jednom prípade napríklad sovietsky vrtuľník Mi-14PL, vybavený rovnakým magnetometrom typu APM-73V, preletel priamo nad U-209, pričom vôbec nezaregistroval prítomnosť tejto ponorky. Dôvodom bol fakt, že trup U-209 bol vyrobený z nízko magnetickej ocele.

Výzbroj Ka-27PL pozostáva z protiponorkových torpéd AT-1MV, rakiet APR-23 a voľne padajúcich bômb PLAB rôzneho kalibru.[2]

Ka-27PS pristáva na palube amerického krížniku USS San Jacinto

• Ka-27/Ka-27PL - protiponorková verzia.
• Ka-27PS - pátracia a záchranná verzia.
• Ka-27M - modernizácia protiponorkovej verzie Ka-27, ktorá zahŕňa modernejšie palubné vybavenie. Modernizáciu na úroveň Ka-27M si Rusko objednalo v roku 2013 a prvé stroje začalo ruské námorníctvo dostávať decembri 2016.
• Ka-28 - verzia Ka-27 určená pre export, ktorú začali zavádzať námorníctva iných štátov od roku 1986. Vyznačuje sa výkonnejšími motormi TV3-117VK, inštaláciou ďalšieho páru prídavných palivových nádrží, inštaláciou iného avionického vybavenia a identifikačného systému "vlastný-cudzí".
• Ka-29 - vojenský transportný typ.
• Ka-31 - vrtuľník včasnej výstrahy a riadenia.
• Ka-32 - verzia pre civilný transport.

• Informácie o KA-27 na kahelicopter.com
• ZDOBINSKÝ, Michal. Atlas vojenské techniky: Vrtulníky. Praha : Magnet-Press, 1994. 278 s. ISBN 80-85847-13-2. (česky)
• Opyжиe Pоссии 2006-2007 / Russia´s Arms 2006-2007. [s.l.] : OOO „Boeнный Пapaд“ / Military Parade Ltd., 2006. (rusky, anglicky)
• G. I. Kuznecov. ОКБ Н. И. Камова. Moskva : OOO „Цeнтр авиации и Космонавтики“, 1999. ISBN 5-93316-001-6. S. 376. (rusky, anglicky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kamov Ka-27

1. Советский корабельный вертолет Ка-27: история, описание и характеристики
2. Ка-27ПЛ
3. World Air Forces 2019