Jurij Pavlovič Gidzenko

Jurij Gidzenko je ukrajinskej národnosti, narodil sa v učiteľskej rodine žijúcej v dedine Jelanec v Mykolajivskej oblasti Ukrajiny ).[1] Po ukončení strednej školy vyštudoval Charkovskú vojenskú vysokú leteckú školu S. I. Gricevca, potom od roku 1983 slúžil v Sovietskom vojenskom letectve v Moldavsku (119. stíhacia letecká divízia v Tiraspole).[2]

V druhej polovici osemdesiatych rokov prešiel výberom vojenského letectva na post kozmonauta. V tomto (8.) nábore do oddielu Strediska prípravy kozmonautov (CPK) bolo medzi kozmonautov vybraných päť vojenských letcov, z toho, pozoruhodne, štyroch slúžiacich v tiraspolskej 119. stíhacej leteckej divízii (ešte Dežurov, Malenčenko a Ciblijev). Dňa 26. marca 1987 bol Štátnou medzirezortnou komisiou odporučený na miesto kozmonauta CPK. Dňa 6. októbra 1987 bol rozkazom hlavného veliteľa letectva zaradený do oddielu kozmonautov CPK. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu, 21. júla 1989 mu bola priznaná kvalifikácia "skúšobný kozmonaut" a začal sa pripravovať na let na Mir.[2]

Roku 1994 absolvoval Moskovskú štátnu univerzitu geodézie a kartografie, odbor výskum prírodných zdrojov.

V auguste až októbri 1994 sa pripravoval ako veliteľ záložnej posádky 17. základnej expedície na stanicu Mir, so Sergejom Avdejevom a kozmonautom ESA Pedrom Duquom. Od decembra 1994 s Avdejevom (od apríla 1995 ešte s Thomasom Reiterom) tvoril hlavnú posádku 20. základnej expedície na Mir.[2]

Sojuz TM-22 s posádkou Gidzenko, Avdejev, Reiter odštartoval z kozmodrómu Bajkonur 3. septembra 1995. Členovia novej základnej posádky prevzali stanici od vtedajšieho osadenstva (EO-19), ktoré 11. septembra odletelo domov. Všetci traja zostali na stanici do februára nasledujúceho roku, venovali sa údržbe stanice a vedeckej práci. V novembri prijali návštevu amerického raketoplánu Atlantis (let STS-74). Vo februári 1996 odovzdali stanici 21. základnej expedícii (Jurij Onufrijenko, Jurij Usačov) a 29. februára 1996 pristáli na Zemi po 179 dňoch 1 hodine a 42 minútach pobytu vo vesmíre.[3]

V auguste 1996 bol menovaný za veliteľa 24. základnej expedície na Mir, ale už o dva mesiace neskôr bol prevedený na program letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS) ako člen Expedície 1.[2]

K druhému letu vzlietol v Sojuze TM-31 z Bajkonuru 31. októbra 2000. Dňa 2. novembra 2000 sa Sojuz spojil so stanicou a členovia Expedície 1 – William Shepherd, Gidzenko a Sergej Krikaľov – začali trvalé obývanie ISS. Začiatkom decembra prijali návštevu amerického raketoplánu Endeavour (let STS-97) a vo februári 2001 raketoplánu Atlantis (let STS-98). V marci 2001 v raketopláne Discovery (let STS-102) docestovala nová posádka Jurij Usačov, Susan Helmsová a James Voss z Expedície 2. Posádka Expedícia 1 pristála na palube Discovery 21. marca 2001 po 140 dňoch, 23 hodinách a 40 minútach letu.[2][4]

Od augusta 2001 sa pripravoval vo funkcii veliteľa 3. návštevnej expedície ISS, s talianskym astronautom ESA Robertom Vittorim a americkým vesmírnym turistom Markom Shuttleworthom. Do vesmíru odštartovali na palube Sojuzu TM-34 dňa 25. apríla 2002. Po týždni strávenom na ISS sa vrátili v Sojuze TM-33. Pristáli 5. mája po lete trvajúcom 9 dní, 21 hodín a 25 minút.[2][5]

V januári 2004 Gidzenko opustil oddiel kozmonautov, potom čo bol v decembri 2003 menovaný za náčelníka 3. správy CPK. Od septembra 2008 dočasne vykonáva funkciu 1. zástupcu náčelníka CPK.[2]

Gidzenko je ženatý, má dvoch synov.