Jur Tesák Mošovský
Jur Tesák Mošovský (aj Juraj Tesák Mošovský, variantmi jeho mena sú Tesacius, Tesachyus, Tessak, Thesacius, Thesak, prímeno Moschovinus, Mossoviensis, Pannonius) (* okolo 1547,[1][2] Mošovce, okres Turčianske Teplice – † 27. august 1617, Praha) bol slovenský spisovateľ, dramatik, básnik, utrakvistický farár a cirkevný hodnostár.[1]
| Jur Tesák Mošovský | |||
| slovenský humanistický spisovateľ, dramatik, básnik, utrakvistický farár a cirkevný hodnostár | |||
| Narodenie | okolo 1547 Mošovce, Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Úmrtie | 27. august 1617 Praha, Česko | ||
| |||
Juraj Tesák Mošovský bol jedným z našich najplodnejších humanistických spisovateľov, autorom náboženských a mravoučných spisov, príležitostnej poézie a významnej biblickej drámy.[1]
Životopis
Vzdelanie získal na Slovensku v Mošovciach, Košiciach a Kežmarku, v Česku v Jihlave a pravdepodobne i v Nemecku.[1]. Po tom, čo ho približne v roku 1577 vysvätili za kňaza, stal sa utrakvistickým farárom a usadil sa v Čechách. O jeho biografii je málo spoľahlivých informácií, prvým presným dátumom z jeho životopisu je rok 1579, keď si zaznamenal do výtlačku Veleslavínovho Kalendáře dátum svojho sobáša v Kaňku pri Kutnej Hore.[3] V Česku pôsobil ako farár v meste Říčany (1580) a v obci Lstiboř (okres Kolín), ako dekan v mestách Český Brod a Slaný, arcidekan v Hradci Králové a dekan v Kouřimi. Odtiaľ ho české stavy povolali do Prahy za asesora do obnoveného konzistória „pod obojím“.[3] V Prahe bol farárom a administrátorom[1] – v roku 1610 prijal miesto farára v Kostole pri Matke Božej na Louži (dnešné Mariánske nám.) a od roku 1611 až do smrti pôsobil v Kostole sv. Haštala v Starom Meste Pražskom.[3] S manželkou Annou mal dvoch synov, z ktorých jeden sa vydal v jeho šľapajach a taktiež sa stal spisovateľom (Adam Tesák Českobrodský), a štyri dcéry.
Tvorba
Juraj Tesák Mošovský bol naším azda najplodnejším spisovateľom na prelome 16. a 17. storočia,[2] napísal a vydal vyše 40 spisov náboženského a mravoučného charakteru v českom i latinskom jazyku.[1] Veľa z nich je dnes stratených (väčšinu jeho kníh zaradil český jezuitský kazateľ, náboženský spisovateľ a cenzor Matej Antonín Koniáš do Indexu zakázaných kníh – súpisu kníh, ktoré súdobá Katolícka cirkev zakazovala čítať).[4] Traktáty Tesáka Mošovského dôsledne vychádzali z Písma svätého a sú ukážkou vtedajšieho protestantského myslenia so zreteľom najmä na mravné a etické otázky viery a každodenného života. Jeho tvorba mala hlavne teologický charakter, zapodieval sa však aj prírodnými vedami a pozorovaním či kritikou sociálnych pomerov. Z jeho rozsiahlej tvorby sa zachovala iba jediná hra – Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná.[3] Príležitostné latinské básne (oslavné, gratulačné či epitafy) vydával samostane alebo v zborníkoch s inými autormi.[1] Vo svojich dielach využíva zábavné prvky, používa živý, hovorový jazyk a ľudový humor.
Najvýznamnejšia hra
Literárne najvýznamnejším dielom Juraja Tesáka Mošovského je jeho jediná divadelná hra, knižná biblická dráma reformačného charakteru Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná (1604). Jej rukopis poslal v roku 1603 svojmu synovi Adamovi Tesákovi do Prahy, ktorý sa z vlastnej iniciatívy postaral o jeho vydanie. Hra podáva známy biblický príbeh Noemy a jej – mladej ovdovenej – nevesty Rút, s ktorou sa vo všetkej počestnosti ožení obstarožný, zámožný a bohabojný Boas, ktorému sa sama ponúkla za manželku.[3] Tesák Mošovský však do biblického príbehu dobovo príznačne vplieta i aktualizujúce dialógy slúžok (Elsa a Dura), zábavné scénky čertov (Kornyfel, Rarášek a Špetle) a baby kupliarky Canthary, ktoré sú charakteristické živým, až hovorovým jazykom a ľudovým zemitým humorom.[1] Hra je veršovaná osemslabičným veršom. Vo vývine dramatickej tvorby predstavuje typ náboženskoreformačnej hry, typickej pre obdobie humanizmu a renesancie. Pravdepodobne však nebola nikdy uvedená na javisku a zostala knižnou drámou.[3]
Dielo
- 1590 – Knížka o pravém a úpřimném přátelství
- 1951 – O lakomství
- 1601 – Mnemosynom...Písnička na památku zložená
- 1604 – Komedie z knihy Zákona božího, jenž slove Ruth, sebraná, divadelná reformačná hra, v ktorej autor prerozprával biblický príbeh Noemi a jej nevesty Rút
- 1607 – Stella nova et cometae
- 1608 – Tenorové antifóny
- 1611 – Collis vinearius, to jest O vinohradech a horách viničných
- 1612 – Poutník duchovní
- 1616 – Knížka o přátelství
Referencie
- KÁKOŠOVÁ, Zuzana: Tesák Mošovský, Juraj (heslo). In: MIKULA, V., a kol.: Slovník slovenských spisovateľov, 2005, s. 567 – 568.
- ŠMATLÁK, S.: Dejiny slovenskej literatúry 1, 2002.
- Tesák Mošovský, Juraj. Autor na dnes. In: Slovenský rozhlas.
- Index zakázaných kníh ako nástroj cenzúry [online].
Literatúra
- Index zakázaných kníh ako nástroj cenzúry [online]. In: Antikvariát Čajka. [cit. 25. 12. 2010]. .
- MIKULA, Valér, a kol.: Slovník slovenských spisovateľov. Edícia: Knižnica slovenskej literatúry. 2. vydanie. Bratislava: Kaligram a Ústav slovenskej literatúry SAV, 2005. 653 s. ISBN 80-7149-801-7.
- Tesák Mošovský, Juraj. Autor na dnes – multimediálny projekt Slovenského rozhlasu. In: Slovenský rozhlas [online]. [cit. 25. 12. 2010]. Dostupné na internete: .
- ŠMATLÁK, Stanislav: Dejiny slovenskej literatúry 1. 3. prepracované vydanie. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2002. 359 s. ISBN 80-88878-70-5.