Juha Kankkunen

Vzhľadom k dobrým výsledkom Toyoty vo Fínsku, Kankkunen podpísal zmluvu s tímom Toyota Team Europe, ktorého prezidentom bol v tom čase Ove Andersson. Vo svojej prvej sezóne s vozidlom Toyota Celica Twincam Turbo ako spolujazdec majstra sveta v rely z roku 1979, Björna Waldegårda, jeho tri výstupy v šampionáte viedli k 6. miestu na Rely Fínska, 7. miestu na Rely Veľkej Británie a odchod do ústrania na Rely Pobrežia Slonoviny. Nasledujúci rok, Kankkunen ukončil štyri preteky Majstrovstiev sveta so svojím novým spolujazdcom, Fredom Gallagherom, nedokončil tri a skončil piaty v domácej súťaži. V roku 1985, začal sezónu prekvapivým víťazstvom na Rely Safari, čím sa stal prvým jazdcom, ktorý vyhral rely na prvýkrát.[4] Pokračoval v ďalších štyroch pretekoch a získal svoje druhé víťazstvo na Rely Pobrežia Slonoviny, kde skončil s rovnakým počtom trestných minút (4hodiny a 46 minút), ako jeho tímový kolega Waldegård, ale vyhral tajbrejkom.[7]

Juha Kankkunen na Rely Sanremo 1986

Kankkunenove výsledky s Toyotou Celicou mu pomohli k príchodu do popredného tímu Peugeot. S tímom Peugeot podpísal zmluvu na sezónu 1986, pričom nahradil Ariho Vatanena, ktorý sa stále zotavoval zo svojej skoro smrteľnej nehody počas predchádzajúcej sezóny. Kankkunen sa tak chopil príležitosti, pričom dostal Peugeot 205 T16 druhej generácie a zvíťazil v Rely Švédska, Rely Grécka a Rely Nového Zélandu, pričom na stupňoch víťazov sa objavil ešte v troch ďalších súťažiach. Sezóna skončila kontroverzne, keď prvé automobily Skupiny B dostali zákaz na ďalšiu sezónu, po smrteľnej nehode Henriho Toivonena na Rely Francúzska, čo rozzúrilo šéfa tímu Peugeot, Jeana Todta,[8] a neskôr bol tím Peugeot vyradený z Rely Sanremo v Taliansku, čo viedlo k trojnásobnému víťazstvu Lancie. Aj napriek prechodu Peugeotov 205 T16 cez predštartovnú kontrolu, usporiadateľ nariadil preskúmanie podvozkových častí, kde boli nelegálne bočné prahy. Kankkunen dokončil sezónu pretekom Rely Olympus v USA, a viedol o bod pred Markku Alénom. Hoci Alén porazil Kankkunena, majstrom sveta bol po odvolaní sa Peugeotu len jedenásť dní.[9] FIA predpokladane anulovala tresty v Rely Sanremo pre Peugeot, čím sa stal Kankkunen najmladším šampiónom v histórii.

V náväznosti na rozhodnutie FIA, ktoré zakázalo Skupinu B, tím Peugeot sa stiahol z Majstrovstiev sveta a Kankkunen prešiel do Lancie Martini, továrenského tímu Lancie Majstrovstiev sveta v rely, kde riadil Lanciu Delta HF 4WD. V Lancii sa cítil dobre a mal svoj debut na Rely Monte Carlo, kde jeho Lancia viedla až do poslednej etapy, kedy šéf Lancie Cassare Fiorio prinútil Kankkunena skončiť ako druhý za tímovým kolegom Mikim Biasionom.[10] Kankkunen neskôr vyhral Rely Olympus tým, že porazil Biasiona o 12 sekúnd v 6-hodinovej súťaži. V tesnej bitke o titul majstra sveta vytlačil svojich tímových kolegov Biasiona a Aléna víťazstvom v koncosezónnej Wales Rally of Great Britain. Na odovzdávaní cien Autosport Awards, získal Kankkunen cenu "International Rally Driver Award" za druhý prebiehajúci rok. Napriek tomu, že sa stal úspešným obhajcom titulu majstra sveta, nemal ľahké prijatie tímových príkazov, ktoré boli navrhnuté tak, aby boli v prospech Biasiona, talianskej hviezdy v talianskom automobile, aby na sezónu 1988 nezmenil pôsobisko.

Kankkunen sa rozhodol vrátiť späť do tímu Toyota Team Europe. Aj keď prvýkrát skončil piaty na Rely Safari s Toyotou Supra Turbo, jeho obrana titulu sa hneď ukázala ako neúspešná. Toyota debutovala s novou Toyotou Celica GT-Four ST165 na Rely Francúzska, ale auto trpelo problémami so spoľahlivosťou. Kankkunen sa dostal do ústrania kvôli problémom s troch po sebe idúcich súťažiach, čo mu nepridalo body v zozname a skončil na 37. mieste. Ale, okrem Majstrovstiev sveta v rely, dosiahol veľký úspech v Rely Dakar, kde vyhral na Peugeote 205 T16 na prvýkrát potom, čo jeho krajanovi Arimu Vatanenovi ukradli Peugeot 405 T16.[11] Kankkunen tiež jazdil za Peugeot v pretekoch Pikes Peak, kde skončil druhý za víťazom a tímovým kolegom Arim Vatanenom a stal sa prvým víťazom Race of Champions vôbec a stal sa prvým "Šampiónom šampiónov".[12] Sezóna 1989 bola v prospech Toyoty. Kankkunen získal prvé víťazstvo s Toyotou Celica GT-Four na Rely Austrálie a tretie miesto na Rely Francúzska a Wales Rally of Great Britain. Jeho výsledky ho umiestnili na tretie miesto v šampionáte jazdcov, po Biasionovi a Firiovi z Lancie. Toyota získala najlepšie kariérové umiestnenie v pozíciách konštruktérov.

V čase, keď Kankkunen mal svoje dlho-očakávané víťazstvo pre Toyotu, podpísal dohodu s tímom Lancia na sezónu 1990. V polovici sezóny sa Kankkunen dostal len na 4. miesto v majstrovstvách a Toyota bola na čele s novým jazdcom Carlosom Sainzom. Aj keď Kankkunen neskôr zopakoval víťazstvo v Austrálii a získal svoje piate pódiové umiestnenie v sezóne v Sanreme, Sainz si išiel pre dominantný titul. Kankkunen sa umiestnil na 3. mieste, medzi svojimi tímovými kolegami Didierom Auriolom a obhajcom majstra sveta Mikim Biasionom. Lancia vytlačila Toyotu a získala tak svoj rekordný štvrtý titul konštruktérov v rade.

V sezóne 1991, vyhral Kankkunen Rely Safari, Rely Grécka, prvýkrát domáce Rely Fínska a Rely Austrálie tretí rok v rade. Pred koncosezónnou Wales Rally of Great Britain Sainz viedol nad Kankkunenom o jeden bod v šampionáte. Víťazstvom v Rely Veľkej Británie nad Kennethom Ericssonom a Sainzom sa stal Kankkunen prvým človekom, ktorý získal tretí titul od uvedenia Majstrovstiev sveta v rely v roku 1973. Jeho 150 bodov počas sezóny, je stale rekordom pre najviac bodov v sezóne. Bolo to tiež prvýkrát, čo dvaja jazdci získali päť víťazstiev počas sezóny Majstrovstiev sveta v rely. v Race of Champions sa stal Kankkunen druhým dvojnásobným víťazom potom, čo poradil Auriola vo finále.[13]

V sezóne 1992 sa Kankkunen umiestnil na stupňoch víťazov v každej z deviatich súťaží, ktorých sa zúčastnil, ale víťazom sa stal len na Rely Portugalska. Pred posledným rely, Sainz viedol o dva body pred Kankkunenom a Auriol, ktorý rekordne šesťkrát vyhral počas sezóny viedol o tri body. Sainzove víťazstvo v Wales Rally of Great Britain pred Ari Vatanenom a Kankkunenom, spolu s Auriolovým nedokončením, potvrdilo titul v prospech Španiela.

Toyota Celica Turbo 4WD (GT-4 ST185), s ktorou Juha Kankkunen vyhral Wales Rally GB 1993

Potom, čo Lancia odstúpila z Majstrovstiev sveta v rely po sezóne 1992, Kankkunen sa vrátil do Toyoty, kde jazdil s Toyotou Celica GT-4 ST185, s ktorou ho Sainz porazil v minulej sezóne. Napriek tomu, že jazdil od polovice sezóny s dvomi náhradnými spolujazdcami kvôli krvácaniu do mozgu, ktoré utrpel Juha Piironen,[14] Kankkunen pokračoval aby získal rekordný štvrtý titul majstra sveta, víťazstvom v piatich z jeho desiatich súťaží; Rely Safari s Piironenom, Rely Argentíny, Rely Austrálie a Wales Rally of Great Britain so svojím novým spolujazdcom Nickym Gristom a Rely Fínska s Denisom Giraudetom, pretože Grist bol dopredu dohodnutý s Arminom Schwarzom. Kankkunenove víťazstvo vo Wales Rally of Great Britain mu poznačilo kariéru 20. miestom v seriáli, čím prelomil rekord svojho krajana Markku Aléna, ktorý mal dovtedy najviac víťazstiev. Kankkunen a jeho tímový kolega Didier Auriol na 3. mieste priniesli Toyote korunu konštruktérov, prvú vôbec pre japonskú automobilku. Stal sa tiež druhým motoristickým športovcom, ktorý bol vyhlásený za Finnish Sportsman of the Year, potom, čo v roku 1982 sa v rovnakej kategórii umiestnil pilot Formule 1 Keke Rosberg.[15]

V sezóne 1994 začal Kankkunen dobrým 2. miestom na Rely Monte Carlo a víťazstvom na Rely Portugalska. Na Rely Safari havaroval a vypadol z vedúcej pozície po náraze na výmoľ spôsobený dažďom v rýchlosti 180 km/h.[16] V polovici sezóny Kankkunen a Sainz zo Subaru viedli spolu v majstrovstvách, ale niekoľko Kankkunenových zlých výsledkov ho vyradilo z boja o titul, v Rely Argentíny a Rely Samremo trpel jeho automobil technickými problémami a na Rely Fínska vyhral úvodnú etapu, ale stratil 20 minút v druhej etape po prevrátení automobilu. Nakoniec sa dostal sa na konečné 9. miesto.[17] Skončil za Auriolom a Sainzom v celkovom poradí.

V sezóne 1995 s dvomi pretekmi navyše, Kankkunen mal v sezóne zhodné výsledky a držal sa na čele šampionátu o sedem bodov pred druhým Colinom McReaom zo Subaru. V predposlednom kole Rely Španielska viedol takmer o minútu pred Sainzom a McRaeom a zdalo sa, že mieri k svojmu prvému víťazstvu v Majstrovstvách sveta v rely na asfalte, a takisto k svojmu piatemu titulu. Ale, chyba, buď jeho alebo jeho spolujazdca Grista vyústila do havárie a ukončenia preteku.[18] Po skončení súťaže bol tím Toyota uznaný za vinného z vykonania nelegálnej obchádzky reštriktoru turbodúchadla na automobiloch Toyota Celica GT-Four ST205. Tímu bol udelený 12-mesačný zákaz zo strany FIA. Jazdci Toyoty, Kankkunen, Auriol a Armin Schwarz boli tiež zbavení všetkých bodov v šampionáte. Prezident FIA, Max Mosley vyhlásil, že: "neexistuje žiadny náznak, toho, že jazdci boli vedomí o tom, čo sa deje".[19] V nasledujúcom roku Kankkunen pretekal pre súkromné tímy Toyoty v troch súťažiach a skončil na 4. mieste v Rely Švédska, na 3. mieste v Rely Indonézie a na 2. mieste v Rely Fínska.

Juha Kankkunen na Rely Fínska 1997

V polovici sezóny 1997, Kankkunen prestúpil do továrenského tímu Ford, kde nahradil Armina Schwarza. Vstúpil do továrenského tímu M-Sport príliš neskoro, a musel bojovať o titul sám, pričom jeho rola bola podporená Fordom a tímovým kolegom Carlosom Sainzom. Druhú súťaž, Rely Grécka začal s tímom dobre, až pokým musel uvoľniť miesto Sainzovi, kvôli tímovému výberu.[20] Kankkunen pokračoval a dokončil Rely Indonézie a Rely Nového Zélandu len pár sekúnd za Sainzom. Vo svojej domácej Rely Fínska, prehral z obhajcom titulu Tommim Mäkinenom z tímu Mitsubishi len o 7 sekúnd. Bol to najtesnejší víťazný rozdiel v histórii súťaže. Po koncosezónnej súťaži RAC Rally skončil Mäkinen štvrtý, za španielom Sainzom.

Kankkunen ostal v tíme Ford aj počas sezóny 1998 s Brunom Thirym ako svojím novým spolujazdcom, potom ako Sainz znovu prestúpil do tímu Toyota. Ford už vyvíjal nový Focus WRC a posledný rok pre tím s Escortom WRC bol bez víťazstva. Kankkunen dojazdil v siedmich súťažiach na pódiové umiestnenia, a Ford a Kankkunen skončili na 4. mieste vo svojich samostatných majstrovstvách. Pre sezónu 1999, Ford podpísal zmluvu s Colinom McRaeom z tímu Subaru World Rally Team, a Kankkkunen sa dostal na jeho miesto v tíme Subaru.

Kankkunenova prvá sezóna s tímom Subaru World Rally Team a s automobilom Subaru Impreza WRC 22B zvíťazil na Rely Argentíny a Rely Fínska. V Argentíne získal svoje prvé víťazstvo po piatich rokoch, pričom predbehol svojho tímového kolegu Richarda Burnsa v poslednej etape a zvíťazil len o 2,4 sekundy.[21] Kankkunen bol pripravený prijať tímový rozkaz vo forme zámerného 10-sekundového trestu, ale pred televíznymi kamerami šéf tímu Subaru, David Richards vyhlásil, že tam neboli žiadne tímové rozkazy.[22] Vo svojej domácej súťaži porazil Burnsa, čo bolo jeho posledným víťazstvom v Majstrovstvách sveta v rely. Už tretí rok v rade sa Kankkunen umiestnil na 4. mieste, kým Mäkinen dosiahol jeho rekordné štyri tituly. Sezóna 2000 bola pre Kankkunena sklamaním. Jeho najlepším výsledkom bolo 2. miesto na Rely Safari, kde vyhral Richard Burns. S ďalšími dvomi pódiovými umiestneniami sa celkovo umiestnil na 8. mieste.

Juha Kankkunen na Rely Fínska 2001

Juha Kankkunen na Rely Fínska 2010

Subaru a Kankkunen nedospeli k dohode na sezónu 2001 a Kankkunen ukončil len jednu súťaž počas sezóny, a to Rely Fínska s továrenským tímom Hyundai. Odstúpil potom, čo mal jeho Hyundai Accent WRC niekoľko technických problémov.[23] Pre sezónu 2002 tím Hyundai spočiatku ponúkal Kankkunenovi plný 14-súťažový program, ktorý ho ale nezaujal a dohoda bola upravená tak, aby obsahovala len deväť súťaží na štrku.[24] Napriek vývoju nového Accentu WRC, Hyundai nebol schopný napádať vrcholové tímy ako Peugeot, Ford či Subaru. Kankkunenove 5. miesto na Rely Nového Zélandu bolo jeho najlepším výsledkom v sezóne. Ale, Kankkunen a dlhodobí jazdci tímu, Freddy Loix a Armin Schwarz prispeli k tesnému 4. miestu pre Hyundai, ktoré je najlepším karérovým umiestnením pre tím v šampionáte konštruktérov. Po skončení sezóny odišiel Kankkunen z Majstrovstiev sveta v rely.

Začiatkom roka 2007, Kankkunen vytvoril nový rýchlostný rekord na ľade so svojím súkromným Bentley Continental GT v zamrznutom Botnickom zálive, blízko mesta Oulu. Dosiahol priemernú rýchlosť 321,65 km/h v oboch smeroch na "lietajúcom kilometri", pričom dosiahol maximálnu rýchlosť 331 km/h. Predchádzajúci rekord bol 296,34 km/h, ktorú dosiahlo Bugatti EB110 Supersport.[25] Bentley bolo skoro celkom sériové, okrem ochranného rámu v kabíne, niektorých aerodynamických prvkov a nízkej teploty paliva a kalibrácie. Pneumatiky boli od Nokian Tires s hrotmi. Technické podpora poskytovali Nokian a Bentley Motors. Kankkunen zlepšil v roku 2011 rekord na 330,695 km/h, s automobilom Bentley Continental Supersports convertible, poháňaný palivom E85. Bentley vyrobilo limitovanú edíciu Supersports na poctu tomuto úspechu. 100 modelov bude najvýkonnejšími cestnými automobilmi, ktoré kedy značka Bentley vyrobila.[26]

Dňa 23. júna 2010 Kankkunen oznámil, že sa zúčastní Rely Fínska 2010, pri príležitosti 60-teho výročia tejto súťaže. Jazdil so svojím dlhoročným spolujazdcom Juhom Repom na automobile Ford Focus WRC 09 pre tím Stobart M-Sport Ford Rally Team.[27] Na jeho vek nad 51 rokov, skončil na pôsobivom 8. mieste.