Josef Mysliveček

Josef Mysliveček bol synom bohatého pražského mešťana a mlynára, ktorý hospodáril v Dubovom mlyne v Šáreckom údolí pri Prahe a bol tiež dedičným nájomcom mlyna na Novotného lávke v Prahe na Novom Meste (od roku 1936 je v dome Smetanovo múzeum). Josef sa narodil ako jednovaječné dvojča s bratom Jáchymom, pravdepodobne v Sovových mlynoch na Kampe. Obaja bratia absolvovali trivium na staromestskej škole u dominikánov u sv. Jiljí a od roku 1747 Akademické gymnázium u jezuitov v Klementine, kde tiež od roku 1753 mali pokračovať v štúdiu filozofie a literatúry na univerzite, Josef ale školu pred dokončením opustil. V rokoch 1753 – 1756 sa obaja bratia vyučili u Václava Kliku mlynárskemu remeslu, roku 1758 boli prijatí do cechu ako tovariši, roku 1761 boli vyhlásení majstrami.

Josef okrem toho študoval v Prahe hru na husle u virtuóza Františka Bendu a hudobnú kompozíciu u Františka Josefa Habermanna. Na organ ho učil Týnský organista Franz Josef Seeger. Už ako dvanásťročný platil za dobrého huslistu. Ako skladateľ a komorný hudobník nastúpil do služieb grófa Vincenca Valdštejna, pre ktorého anonymne zložil 6 skladieb z cyklu Mesiace (Január až Jún). Ďalej písal kantáty pre opáta kláštora cisterciánov v Oseku Kajetána Březinu a pre kláštor benediktínov v Břevnove. Trpel však provincionalizmom českých krajín a chcel získať nezávislosť a skúsenosti v cudzine. Břevnovský opát Fridrich Grundtmann mu preto zaplatil cestu do Talianska, kam Mysliveček natrvalo odišiel roku 1763.

Sprvu sa živil ako huslista a študoval hudbu u organistu a skladateľa Giovanniho Battistu Pescettiho (1704 – 1766) v Benátkach. Ako skladateľ sa presadil svojou prvou (ale nezachovanou) operou Zmätok na Parnase, uvedenou v Parme asi v rokoch 1764 – 1765. Roku 1766 nasledovala závratná kariéra počnúc operou Semiramis znovu poznaná, uvedenou v Bergame, a najmä roku 1767 po uvedení opery Bellerofontes v divadle Teatro San Carlo v Neapole. Jeho obľúbeným libretistom bol básnik Pietro Metastasio.

Zlom v kariére a postupný Myslivečkov pád na dno spoločnosti priniesli roky 1777 – 1781, kedy sa u neho začali prejavovať príznaky venerickej choroby (syfilis). Zároveň upadal do dlhov a stratil angažmán v opernom dome San Carlo v Neapole. V dôsledku toho začiatkom roku 1777 opustil Taliansko a odišiel na pozvanie bavorského vojvodu Maximiliána I. Jozefa do Mníchova. Pri ceste sa s ním prevrhol koč. Tradícia tvrdila, že do tržnej rany dostal infekciu, a preto strávil rok v nemocnici a na jar 1778 odtiaľ vyšiel so znetvorenou tvárou. Syfilis však bol pravou príčinou znetvorenia jeho tváre. 5. apríla roku 1780 bola v Ríme uvedená jeho posledná opera Antigonos, ktorá svojím chmúrnym ladením u publika úplne prepadla. Mysliveček zomrel chudobný a osamelý v Ríme. Priaznivci jeho hudby mu však vystrojili honosný pohreb v kostole San Lorenzo in Lucina.

Jeho veľkým obdivovateľom bol mladý Wolfgang Amadeus Mozart.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Josef Mysliveček

• Volne prístupné partitúry diel od Josefa Myslivečka v projekte IMSLP
• Portrét v New York Times

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Josef Mysliveček na českej Wikipédii.