John Watts Young

Vo svojich 22 rokoch dokončil v roku 1952 Georgijský technický inštitút (Georgia Institute of Technology) v Atlante, získal titul leteckého inžiniera a nastúpil na vojenskú službu. Začal ako pilot vojnového námorníctva a slúžil v množstve posádok. Na torpédoborci USS Laws sa zúčastnil vojny v Kórei. Od roku 1959 bol skúšobným pilotom a vedúcim technikov pripravujúcich lietadlá F-8 Crusader a F-4 Phantom. Na Phantome v roku 1962 stanovil niekoľko svetových rekordov v stúpaní do výšok 3 000 a 25 000 metrov. V septembri 1962 sa dostal do skupiny pripravujúcich sa astronautov a o tri roky neskôr vzlietol do vesmíru.

Všetky lety začínal z kozmodrómu na myse Canaveral. Prvýkrát letel vo svojich 34 rokoch v rámci programu Gemini v marci 1965. V lodi Gemini 3 s ním letel veliteľ Gus Grissom. Počas štvorhodinového letu prvýkrát menili obežnú dráhu kozmickej lode a pristáli na hladine Atlantického oceánu.

O rok neskôr letel s Gemini 10 už ako veliteľ, letel s ním astronaut Michael Collins. Dĺžka letu bola 2 dni, 22 hodín, 46 minút a 39 sekúnd, absolvovali 43 obletov Zeme. Na obežnej dráhe sa zámerne stretli s dvoma telesami Agena TV-10 a TV-8.

Potom sa preškolil na program Apollo a v roku 1969 štartoval v Apolle 10 spoločne s astronautmi Thomasom Staffordom a Eugenom Cernanom smerom k Mesiacu. Ten obleteli 31-krát a vyskúšali všetko pred prvým pristátím. Young bol pilotom veliteľského modulu. Po ôsmich dňoch sa vrátili na Zem, pristáli v Tichom oceáne.

John Young na Mesiaci počas misie Apollo 16, 21. apríl 1972

V roku 1972 sa dočkal letu na Mesiac. Letel v Apolle 16 spoločne s Kenom Mattinglym a Charlesom Dukom. Kým Mattingly zostal na obežnej dráhe Mesiaca, Young s Dukom na Mesiaci pristáli a tiež naň vystúpili. Po splnení úloh vrátane vypustenia vozidla Lunar Rover sa obaja vrátili na obežnú dráhu Mesiaca, vypustili malú družicu, odleteli na Zem a pristáli na hladine Tichého oceánu.

Vo veku 51 rokov letel do vesmíru piatykrát, a to prvýkrát vyskúšať americký raketoplán Columbia na misii STS-1. Young bol jeho kapitán, spolu s ním letel Robert Crippen. Zem obleteli 37-krát a pristáli na Edwardsovej základni vzdušných síl v Kalifornii.

John Young pri 25. výročí misie STS-1 v Kennedyho vesmírnom stredisku, 2006

O dva roky neskôr odštartoval do vesmíru po šiestykrát, a to na desaťdňovú misiu STS-9 ako skúsený kapitán na čele šesťčlennej posádky, kde bol aj západonemecký fyzik Ulf Merbold. Na palube raketoplánu vyniesli malé observatórium Spacelab. Let bol veľmi úspešný po všetkých stránkach. John Young počas svojich šiestich letov strávil vo vesmíre 34 dní, 19 hodín a 39 minút.

Bol dvakrát ženatý a mal dve deti. V rokoch 1974 až 1987 bol vedúcim tímu astronautov NASA, potom sa stal zvláštnym asistentom riaditeľa Johnsonovho vesmírneho strediska (JSC) pre techniku, prevádzku a bezpečnosť. V roku 1976 opustil námorníctvo. V roku 1988 bol zapísaný v Ohiu do National Aviation Hall of Fame (Národná letecká sieň slávy). V rokoch 1996 až 2004 bol námestníkom riaditeľa Johnsonovho vesmírneho strediska. V roku 2004 opustil NASA, v ktorej strávil 42 rokov svojho života. Odišiel do dôchodku, v ňom sa venoval problémom ekológie a energetiky. Vo svojich 87 rokoch bol John Young žijúcou ikonou kozmonautiky. Množstvo práce, ktorá stála za jeho rekordnou kariérou, odmietal ešte v časoch svojho pôsobenia v NASA slovami: „Milujem to, čo robím – dostávam plat za to, že robím, čo mám rád. Každý deň je zábava. Milujem každú sekundu.“ Zomrel dňa 5. januára 2018 na následky komplikácií po zápale pľúc.[2]

Na autogramiáde v roku 2004 chcel za podpis 495 dolárov. V tom istom roku začal písať svoju autobiografiu.