John Clauser

Bakalársky titul z fyziky získal v roku 1964 na California Institute of Technology. V štúdiu pokračoval na Columbia University in the City of New York, kde získal magisterský (1966) a doktorský (1969) titul.[1]

V rokoch 1969 až 1996 pracoval v Lawrence Berkeley National Laboratory, Lawrence Livermore National Laboratory a na univerzite v Berkeley. Na Berkeley bol členom Fundamental Fysiks Group, neformálnej skupiny fyzikov, ktorá sa každý týždeň schádzala, aby preberala otázky kvantovej mechaniky a filozofie.[2]

V roku 1972 vykonal spoločne so Stuartom Freedmanom prvý experimentálny test predpovede Bellovych nerovností. Išlo o prvé experimentálne pozorovanie kvantového previazania a súčasne prvé pozorovanie narušenia Bellových nerovností.

V roku 1974 spoločne s Michaelom Hornom preukázal, že zobecnené Bellove nerovnosti tvoria vážne obmedzenie pre všetky lokálne realistické teórie prírody. Táto práca predstavila Clauser-Horneove nerovnosti, prvé obecne platné experimentálne požiadavky nastavené lokálnym realizmom. Neskôr v roku 1974 tiež vykonal prvé pozorovanie sub-Poissonovskej štatistiky pre svetlo (cez porušenie Cauchyho-Schwarzovych nerovností pre klasické elektromagnetické pole) a tým prvý raz experimentálne jednoznačne demonštroval časticový charakter fotónov. V roku 1976 urobil druhý experimentálny test Bellovych nerovností.

Za tieto práce získal v roku 2010 Wolfovu cenu za fyziku, spoločne s Antonom Zeilingerom a Alainom Aspectom.

1. John Clauser - Array of Contemporary American Physicists, American Institute of Physics.
2. Kaiser, David. How the Hippies Saved Physics: Science, Counterculture and the Quantum Revival. W. W. Norton & Company, 2011, pp. xv–xvii, 43ff.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému John Clauser

• Biografia
• Wolf Preis an Clauser
• Interview

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov John Clauser na anglickej Wikipédii, John Clauser na nemeckej Wikipédii a John F. Clauser na českej Wikipédii.