Johannes Blaskowitz

Narodil sa v meste Paterswalde vo Východnom Prusku ako syn luteránskeho pastora. V roku 1894 začal navštevovať vojenskú kadetskú školu. Bojoval v prvej svetovej vojne na východnom i západnom fronte, najprv ako veliteľ roty a práporu, neskôr ako štábny dôstojník. Po skončení vojny počas Weimarskej republiky zostal príslušníkom Reichswehru. Velil ďalej práporu, neskôr pluku. Následne zastával funkcie náčelníka štábu pešej divízie, bol inšpektorom vojenského školstva až do apríla 1935. Necelý rok potom pôsobil ako veliteľ pešej divízie a následne bol preložený do funkcie veliteľa II. armádneho zboru.

V predvečer druhej svetovej vojny v auguste 1939 sa stal veliteľom 8. armády Skupiny armád Juh, ktorá sa zúčastnila útoku na Poľsko, kde jeho jednotky zničili počas bojov na Bzure poľské armády Poznaň a Pomoransko. 20. októbra bol poverený vedením okupačnej armády v Poľsku v rámci Hlavného veliteľstva Východ. V tejto úlohe protestoval proti správaniu jednotiek Waffen-SS a Einsatzgruppen na Poľskom území, za čo znášal kritiku Hansa Franka ako aj „obvinenia“ z prílišnej jemnosti. 14. mája 1940 bol z tejto funkcie odvolaný a preložený k 9. armáde, ktorá bojovala vo Francúzsku. Od júna bol vojenským guvernátorom severného Francúzska. Od októbra 1940 potom až do 2. mája 1944 velil 1. armáde dislokovanej celú dobu v Francúzsku. Následne bol menovaný za veliteľa Skupiny armád G, ktorá sa nachádzala v južnom Francúzsku. Koncom januára 1945 bol poverený vedením Skupiny armád H, avšak už v apríli bol poverený velením nemeckých vojsk v Holandsku tam medzi 5. a 6. májom 1945 v hoteli de Wereld odovzdal kapituláciu nemeckých síl v krajine do rúk generála Charlesa Foulkesa.

Po vojne bol súdený za vojnové zločiny na súde v Norimbergu. Pred vynesením rozsudku spáchal 5. februára 1948 samovraždu tak, že skočil z okna svojej cely.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johannes Blaskowitz