Johann von Sporck

Narodil sa ako syn chudobného zemana na hospodárstve Sporckhof vo Vestfálsku. Mal troch bratov a sestru. Dvaja jeho bratia si tiež vybrali vojenskú kariéru.

Bojoval v tridsaťročnej vojne. V roku 1620 bojoval s Katolíckou ligou v bavorskom križiackom vojsku v bitke na Bielej hore. Vojvoda Maximilián Bavorský ho povýšil na plukovníka.

Vyznamenal sa v bojoch roku 1638 a 1641 pri Brenburgu, v bitke pri Dutlingu (1643), roku 1645 pri Jankove, kde bol ranený. V roku 1647 pomáhal povestnému Jánovi z Werthu, keď sa pokúšal odlákať vojvodovi vojsko a priviesť ho do Čiech do služieb cisára, ale pre nesúhlas vojakov sa zámer nepodarilo uskutočniť. Spork preto utiekol a za to bol vyhlásený kniežaťom Jánom z Werthu za zradcu. Zachránil sa tým, že neskôr vstúpil do služieb cisára Ferdinanda II., ktorý ho menoval vojenským radcom. Ako vojak slúžil pri vojenskom jazdectve (ako veliteľ ľahkej jazdy ) V roku 1647 dosiahol hodnosť ríšskeho slobodného pána. Po víťazstve nad Turkami v roku 1664 povýšený od cisára do stavu dedičných ríšskych grófov

Z obyčajného vojaka, ktorý sa v mladosti ani poriadne nenaučil čítať a písať, urobil závratnú vojenskú kariéru, že o ňom niektorí hovorili, že „sa vzmohol z pastiera svíň na grófa“. O šľachtictvo ani veľmi nestál, vraj mu boli bližšie peniaze. Za udelenie grófskej hodnosti údajne odmietol zaplatiť obvyklú daň a vyhlásil, že „darované grófstvo nekupujem a kúpené nepotrebujem“, cisár už potom daň viac od neho nežiadal. V roku 1673 kúpil zámok Hořiněves, aj dediny a majetky k nemu prináležiace za 206.000 zlatých rýnskych. Na ňom v roku 1674 až 1676 dal urobiť rozsiahlu prestavbu v barokovom štýle. V roku 1675 ešte prikúpil ďalšie obce ako napríklad Vřešťov, Čenice, Vilantice a kostol v Chotěborkách od Leonarda Luxa z Luxensteina.

Spork slúžil verne pod velením generála Raimonda Montecuccoliho proti Švédom v Poľsku, v spojeneckom vojsku, v rokoch 1657 až 1660, keď Švédov z Schleswicka-Holštajnska a Dánska vyhnali. Potom bojoval v Uhorsku spolu s Raimondom Montecuccolim proti Turkom a zaslúžil sa so svojim jazdeckým regimentom o hlavný podiel na víťazstve v bitke pri cisterciánskom kláštore Svätého Gotthardta pri Raabe 1. augusta 1664. Za to bol vymenovaný za veliteľa cisárskeho jazdectva a povýšený do grófskeho stavu. Zúčastnil sa taktiež na potlačení sprisahania Mikuláša Zrínskeho proti cisárovi Leopoldovi I. keď úspešne v roku 1670 bojoval proti povstalcom. Viedol žoldnierske vojsko proti povstalcom Gašpara Piku, dobyl Oravský hrad a povstalcov 25 liptovských a oravských richtárov, ktorí sa pripojili k povstaniu, popraviť narazením na koly. Opäť bojoval s Montecuccolim 1674 - 1675 proti Francúzom v Holandsku na Rýne.

Bol dvakrát ženatý, prvý raz s Annou Markétou z Linsingenu, a druhý raz s Eleonórou Katarínou z Finecku (v roku 1675). Z druhého manželstva mal dvoch synov Františka Antona a Frederika Leopolda, dcéry M. Sabínu (vydatú roku 1680 za Karla Františka Sweertsa, neskôr roku 1695 za pána z Schönbergu) a Annu Katarínu (vydatá najskôr Šafgočová, potom Vrabská a od r. 1695 Daunová). Mal ešte aj nemanželského syna Jána Juraja.

Zomrel na zámku v Heřmanovom Městci (Schloss Hermannstädtel) ako generál jazdectva a cisársky radca pochovaný, je v Lysej.

• usedlosti/majitel.htm