Johann Heinrich Lambert

Narodil sa v alsaskom mestečku Mülhausen v rodine krajčíra. Bol vedecký samouk. Študoval rôzne vedecké spisy, ktoré boli v tom čase písané hlavne v latinskom a francúzskom jazyku. Školu navštevoval nepravidelne, keďže musel pomáhať otcovi. Pôvodne sa mal stať kňazom, ale rodina bola chudobná, preto sa vyučil sa za krajčíra, tak ako jeho otec a dedo.

Už ako pätnásťročný začal pracovať ako účtovník v železiarňach v Seppois, v roku 1745 sa zamestnal ako sekretár v redakcii novín a o tri roky neskôr sa stal súkromným učiteľom. Popri práci intenzívne pokračoval v ďalšom vzdelávaní.

V roku 1761 dokázal, že Ludolfovo číslo je iracionálne.

Do roku 1763 žil prevažne v Augsburgu, potom sa presťahoval do Berlína, kde ho vymenovali za redaktora Pruského astronomického almanachu. V roku 1765 sa stal členom Kráľovskej akadémie vied v Berlíne.

Udržiaval vedecké kontakty s francúzskym akademikom d'Alembertom, ale aj s nemeckými a holandskými akademikmi.

Počas svojho života zastával viacero významných vysokých funkcií.

Napísal dvadsaťjeden vedeckých prác, v ktorých hlavnou témou bola teória svetla.

V roku 1764 vydal dvojzväzkové dielo "Nové organon, alebo myšlienky o skúmaní a popise pravdy a jej odlíšení od omylu a zdania", v ktorom povýšil teóriu poznania a logiku na novú, vyššiu úroveň od čias Aristotela a F. Bacona.

V roku 1766 publikoval dielo Theorie der Parallellinien, v ktorom sa zaoberal štúdiom rovnobežiek, roku 1779 mu v Berlíne vyšla práca Pyrometria, rozprava o teple. Venoval sa aj štúdiu svetla a štúdiu teórie pravdepodobnosti.

Patrí medzi zakladateľov teórie merania svetla. V roku 1772 zverejnil prvý trojrozmerný farebný systém.

Johann Heinrich Lambert zomrel 25. septembra 1777 vo veku štyridsaťdeväť rokov v Berlíne na TBC.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Heinrich Lambert

• RNDr. Vladimír Malíšek,PF UP Olomouc - Johann Heinrich Lambert
• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.