Jihočeské pánve
Jihočeské pánve alebo (po slovensky) Juhočeské panvy[1] sú geomorfologickou oblasťou na juhozápade Česko-moravskej subprovincie, na juhu zasahujúce na rakúske územie. Ich reliéf je tektonicky podmienený a má rovinný až plochý pahorkatinný charakter.
| Jihočeské pánve Südböhmische Talkessel | |||
| geomorfologická oblasť | |||
 Národná prírodná rezervácia Řežabinec | |||
| Štáty |   | ||
|---|---|---|---|
| Nadradená jednotka |
Česko-moravská subprovincie | ||
| Susedné jednotky |
Šumavská hornatina Středočeská pahorkatina Českomoravská vrchovina | ||
| Podradené jednotky |
Českobudějovická pánev Třeboňská pánev | ||
| Najvyšší bod | Baba | ||
| - výška | 583 m n. m. | ||
| Rozloha | 2 000 km² (200 000 ha) | ||
 Jihočeské pánve na mape Česka Jihočeské pánve na mape Česka
| |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Vznik
Jihočeské pánve vznikli ako rozsiahla zníženina pôsobením tlaku od juhu v počiatkoch alpínskeho vrásnenia. Prvé poklesy krajinských krýh pozdĺž hlbinných zlomov sú datované do konca kriedy v období pred 100 miliónmi rokmi, ktoré neskôr pokračovali takmer do súčasnej doby. Koncom druhohôr sa Jihočeské pánve stali dnom mora, neskôr s vyzdvihnutím Českého masívu zaplavením panvovej priehlbiny sladkovodné jazero s odtokom na juh. Svoju dnešnú podobu začali panvy získavať až koncom treťohôr asi pred 4 miliónmi rokov.
Vodstvo
Jihočeské pánve sa rozkladajú v povodí Vltavy, Otavy a Lužnice. Nachádzajú sa v nich najväčšie české rybníky Rožmberk, Horusický rybník, Bezdrev, Dvořiště, Velký Tisý, Záblatský rybník, Dehtář, Staňkovský rybník, Velká Holná, Svět, Koclířov, Kačležský rybník a Opatovický rybník.
Klimatické podmienky
Priemerná teplota v oblasti Juhočeských panví sa pohybuje medzi 7,5 - 8,5°C. Priemerné množstvo ročných zrážok činí asi 600-650 mm.
Pozri aj
Referencie
- Československo in: Encyklopédia Slovenska
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jihočeské pánve na českej Wikipédii.