Jež túlavý
Jež túlavý[1] (iné mená: jež južný, jež stredomorský[2] lat. Atelerix algirus) je druh z čeľade ježovité.
| jež túlavý | |||
 Jež túlavý na Baleároch. | |||
| Stupeň ohrozenia | |||
|---|---|---|---|
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
| Vedecký názov | |||
| Erinaceus algirus Lereboullet, 1842 | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Rozšírenie
Obýva Alžírsko, Francúzsko, Líbyu, Maltu, Maroko, Španielsko a Tunisko. O tomto druhu je známych málo informácií aj keď najčastejší druh domáceho ježka je kríženec Atelerix albiventris a Atelerix algirus.[3] Tento druh pôvodom z Afriky, bol introdukovaný aj do ostatných krajín, napr. Francúzsko, Španielsko (Kanárske ostrovy, Baleáry). Zo štyroch druhov ježov, žijúcich v Afrike, je tento druh jediný, ktorý žije aj mimo tohto kontinentu.[4]
Opis
Podobá sa na európskeho ježa tmavého. Je menší ako európsky s dĺžkou od 200 do 250 mm.[4] Je však väčší ako ostatné africké druhy, má dlhší rypák, končatiny a je rýchly bežec. Jeho tvár je bledá, končatiny a hlava je hnedá. Podbruško máva viaceré farby, najmä hnedé alebo biele. Má výrazne viditeľné uši. Telo je pokryté slabými ostňami bielo hnedými ostňami.[5] Od podobných druh ho najlepšie rozlišuje absencia ostňov na vrchu hlavy, čo znamená že ostne na hlave nerastú do špica.[6]
Biotop
O jeho biotope nie je veľa známe. Bol nájdený v stredozemských ihličnatých a zmiešaných lesoch a horských oblastiach Španielska a Afriky.[8] V Severnej Afrike žije na území Maroka a Líbye, ale nedokáže prežiť v suchých púštnych oblastiach. V oblastiach svojho výskytu sa často nachádza aj v záhradách a parkoch.[5]
Rozmnožovanie
Tehotenstvo trvá od 30 do 40 dní. Samica vrhne 3 až 10 mláďat. Dokáže vrhnúť dvakrát do roka. Mláďatá vážia od 12 do 20 g.[5] Obdobie rozmnožovania trvá od októbra do marca. Jedince sexuálne dospievajú približne v 8. až 10. týždni a nevytvárajú páry na celý život.[9]
Poddruhy
- Atelerix algirus algirus (Lereboullet, 1842)
- Atelerix algirus girbanensis (Vesmanis, 1980)
- Atelerix algirus vagans (Thomas, 1901)[10]
Referencie
- Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- REICHHOLF, Josef. Cicavce. Preklad Peter Ľupták. Bratislava : Ikar, 1996. 287 s. ISBN 8071182362. S. 20.
- ROOTS, Clive. Domestication. Westport, Conn. : Greenwood Publishing Group, 2007. Dostupné online. ISBN 0313339872.
- IUCN. Eurasian Insectivores and Tree Shrews - Status Survey and Conservation Action Plan. Gland : IUCN, 1995. Dostupné online. ISBN 2-8317-0062-0. S. vii + 164 s.
- VRIENDS, Matthew M.. Hedgehogs. [s.l.] : Barron's Educational Series, 2000. Dostupné online. ISBN 0764113259.
- LLOYD, Nick. Alberian hedgehog [online]. 2007, [cit. 2011-11-28]. Dostupné online.
- Rickettsiae in arthropods collected from the North African Hedgehog (Atelerix algirus) and the desert hedgehog (Paraechinus aethiopicus) in Algeria. Comparative Immunology, Microbiology and Infectious Diseases. 2011-01-01, Prevzaté z kolekcie ScienceDirect. ISSN 01479571, 10.1016/j.cimid.2011.11.007.
- World Wildlife Fund (Content Partner); Mark McGinley (Topic Editor). Encyclopedia of Earth. Washington, D.C. : Environmental Information Coalition, National Council for Science and the Environment. Dostupné online. Kapitola Mediterranean conifer and mixed forests.
- Animal World. African hedgehog [online]. African Pygmy Hedgehog, 2007, [cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
- ITIS [online]. [Cit. 2011-12-01]. Dostupné online.
Iné projekty
Zdroj
- Amori, G., Hutterer, R., Kryštufek, B., Yigit, N., Mitsain, G. & Muñoz, L.J.P. 2008. Atelerix algirus. In: IUCN 2011. IUCN Red List of Threatened Species. Version 2011.2. (www.iucnredlist.org). Downloaded on 01 December 2011.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku North African hedgehog na anglickej Wikipédii.