Blchy
Blchy (Siphonaptera, syn. Aphaniptera) je rad malého (1-8 mm) druhotne bezkrídleho celosvetovo rozšíreného holometabolného hmyzu. Rody z tohto radu, pokiaľ vôbec majú slovenský názov, sa po slovensky volajú blcha.
| blchy | |||
 | |||
| Vedecká klasifikácia | |||
|---|---|---|---|
| Vedecký názov | |||
| Siphonaptera Latreille, 1825 | |||
| Synonymá | |||
| Aphaniptera | |||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
| |||
Tvar tohto hmyzu sa vývojovo úplne prispôsobil jeho ektoparazitickému spôsobu života. Vývojovo majú blchy najbližšie k srpiciam (Mecoptera).
Na svete poznáme asi 1600 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov. Blchy sa živia cudzopasne krvou vtákov a cicavcov. Dĺžka života blchy sa pohybuje od niekoľkých mesiacov po tri roky.
Opis
Telo bĺch je z bokov sploštené a vždy úplne bezkrídle, zadné nohy sú skákavé. Na hlave sú silne skrátené tykadlá, sčasti uložené v jamkovitých depresiách ektoskeletu, a malé oči, ktoré môžu niekedy úplne chýbať. Doteraz sa presne nevie, či sú oči bĺch zvyškom pôvodných zložených očí, alebo či ide len o zhluk niekoľkých tzv. jednoduchých očiek (ocelli). Prvá možnosť bude však asi pravdepodobnejšia. Hlava je výrazne hypognátna, ústne orgány sú naspodu hlavy, prispôsobené na bodanie a cicanie, s vyvinutými čeľusťami a nitkovitými hmatadlami.
Na hlave aj inde na tele sú rady tuhých, dozadu smerujúcich bŕv, rodovo aj druhovo špecifické, ktoré uľahčujú blchám pohyb v srsti alebo v perí hostiteľa. Larvy bĺch sú apódne eucefalné, vývin prebieha cez 3 instary. Kukla je pupa adectica libera.
Blchy môžu vďaka špeciálnemu elastickému proteínu (rezilín) vynikajúco skákať, dokážu doskočiť 18 cm do výšky a 33 cm do dĺžky.[1]
Výskyt a druhy
Na svete poznáme asi 2 000 druhov bĺch, na Slovensku žije do 100 druhov.
Hojnejšie sú Pulex irritans (blcha ľudská), ktorá sa dnes vyskytuje lokálne v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí), Ctenocephalides canis (blcha psia) a Ceratophyllus gallinae (blcha slepačia).
Najväčšia blcha našej fauny je Hystrichopsylla talpae (blcha krtia). Je dlhá 6 – 7 mm, bez očí. Žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov.
Spôsob života a potrava
Blchy sa živia krvou hostiteľa, pričom blchy niesu schopné zmeniť druh hostiteľov, ktorými sú teplokrvné stavovce, t. j. vtáky, alebo cicavce. V závislosti od druhov bĺch môžu byť rozdiely, či preferujú život na tele jedinca, alebo v jeho prostredí (brlohu, hniezde), väčšina z nich trávi svoj život na tele hostiteľov, no nie sú na nich pevnejšie viazané, môžu ich striedať. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať dlhšie (až rok) bez potravy.
Nároky na kvalitu krvi sú u bĺch minimálne. Chorých jedincov neopúšťajú. Studenú krv nesajú, mŕtveho jedinca opúšťajú v okamihu kedy sa k nemu príblíži nový vhodný hostiteľ. Blchy sajú výrazne, až o 60 %, väčší objem krvi ako sú schopné stráviť. Vylúčené nestrávené zvyšky sa stavajú potravou lariev.
Prenášači chorôb
Pri cicaní krvi môžu blchy prenášať zárodky nebezpečných chorôb ako sú mor, škvrnivku, tularémiu a iné. Riziko nákazy je vyššie v trópoch.
Blchy môžu byť medzihostiteľom niektorých druhov pásomníc, môžu dokonca týchto parazitov prenášať. Typickým príkladom je blcha psia (Ctenocephalides canis) a u mačiek parazitujúca blcha Ctenocephalides felis, kedy sa pes a mačka pri zjedení infikovanej blchy nakazia pásomnicou psou (Dipylidium caninum). Iné druhy pásomníc z rodu Hymenolepis sú podobným spôsobom prenášané medzi myšami a potkanmi.
Referencie
- ROAD, Kenny. Fleas [online]. Columbus, Ohio 43210-1000 : Ohio State University Extension Fact Sheet, 1991. Dostupné online.
Iné projekty
Externé odkazy
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
- Fauna ČSR. sv. 10, Blechy-Aphaniptera; Bohumír Rosický, 1957
- Bezobratlí (2); Jan Macek; Svět zvířat sv. 11. ISBN 80-00-00918-8, Albatros, Praha, 2001
- Heiko Bellmann; Encyklopedie hmyzu ISBN 80-7291-154-6, Beta, Praha, 2006