Jasuhiro Nakasone

Nakasone sa stal predsedom vlády v novembri 1982. Do úradu premiéra mu pomohla podpora bývalého predsedu vlády Kakueia Tanaku. Očakávalo sa, že Nakasone bude slabým premiérom, ktorý bude len Tanakovou bábkou. Avšak, keď Tanaku v roku 1983 usvedčili z korupcie, Nakasone sa zbavil jeho vplyvu.[2] Počas jeho zahraničnej politiky sa pod heslom "komplexné vyhodnotenie povojnovej politiky" transformovalo japonsko-americké partnerstvo do podoby, ktorá viac pripomínala vojenskú alianciu. Nakasone udržiaval dobrý vzťah s prezidentom USA Ronaldom Reaganom, pre ktoré ich prezývali "Ron-Jasu". Oboch spájali politické aj ekonomické názory. Nakasone navštívil USA v januári 1983 po tom, čo jeho vláda schválila export zbraní do USA ako výnimku z Troch princípov zbraňových exportov. V tom čase Nakasone navrhoval, že Japonsko sa môže zmeniť na "nepotopiteľnú lietadlovú loď", čo vzbudilo značné kontroverzie doma aj v zahraničí.[1] Taktiež zlepšil vzťahy so ZSSR, Čínskou ľudovou republikou a Filipínami. Bol tiež prvým premiérom po Druhej svetovej vojne, ktorý navštívil Južnú Kóreu, stalo sa tak v roku 1983.[3] V bezpečnostnej politike presadil zvýšenie výdavkov na obranu nad 1 % HDP.[3]

15. augusta 1985 sa Nakasone stal prvým povojnovým premiérom, ktorý oficiálne navštívil tokijskú svätyňu Jasukuni, kde sú uctievaní padlí japonskí vojaci vrátane usvedčených vojnových zločincov. Po ostrej kritike z Číny a iných krajín prestal s návštevami, pokým bol v úrade premiéra.[2] Kontroverznými sa stali tiež jeho vyjadrenia z roku 1986, že černosi, Portorikánci a Mexičania žijúci v USA spôsobili pokles inteligenčnej úrovne Spojených štátov pod úroveň Japonska.[3]

V hospodárskej politike bolo jeho dôležitým rozhodnutím, že privatizoval a rozdelil zadĺžené Japonské národné železnice (JNR) do šiestich regionálnych civilných prepravných spoločností a celonárodnej cargo spoločnosti, čo začalo platiť v apríli 1987.[2] Zrušil tiež štátne monopoly na tabak a telekomunikácie.[3] V roku 1986 rozpustil dolnú komoru parlamentu, aby voľby do nej boli súbežne s voľbami do Snemovne poradcov (hornej komory). To zabezpečilo LDP zdrvujúce víťazstvo, predovšetkým v dolnej komore. Pre víťazstvo mu LDP predĺžila o rok vedenie v strane, ktoré malo uplynúť v roku 1986. Ku koncu svojho obdobia vo februári 1987 predložil Nakasoneho kabinet zákony na zavedenie dane z predaja, avšak bol nútený opustiť túto ideu pre veľkú opozíciu zo strany malých a stredných podnikov.[1]

Pred parlamentnými voľbami v novembri 2003 mu vtedajší premiér Džuničiró Koizumi odporúčal, aby odišiel do politického dôchodku. Nakasone najprv odmietol premiérovu žiadosť, následne však počas volebnej kampane odstúpil. Rok po odchode z funkcie ho dostihol odvodový škandál, ktorý spôsobil rýchly pokles jeho vplyvu v LDP. Tomu napomáhal aj Koizumi, ktorý sa chcel zbaviť vplyvu starších politikov v strane. Aj po odchode do politického dôchodku bol aktívny v politických veciach, predsedal podvýboru LDP pre prípravu novej japonskej ústavy.[1] Jeho celoživotným cieľom bolo zbaviť sa pacifistického charakteru japonskej ústavy, k čomu počas svojej vlády postupoval.[3]

Zomrel 29. novembra 2019 v tokijskej nemocnici vo veku 101 rokov.[4]