Blanokrídlovce
Blanokrídlovce (Hymenoptera) je rad holometabolného hmyzu.
blanokrídlovce | |||
| |||
Vedecká klasifikácia | |||
---|---|---|---|
Vedecký názov | |||
Hymenoptera Linnaeus, 1758 | |||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |||
Charakteristika
Blanokrídlovce sú rozsiahla skupina obyčajne štíhleho hmyzu s drobným telom (patrí k nim najmenší hmyz vôbec, s dĺžkou tela iba 0,2 mm), viaceré skupiny sú na druhej strane stredne veľké i veľké.
Opis
Na hrudi sú 2 páry blanitých krídel s dosť hustou žilnatinou (Symphyta), u Apocrita je žilnatina jednoduchšia, u drobných foriem môže redukovať na jedinú žilku. Zadné krídla sú vždy aspoň o trochu menšie ako predné, a majú aj jednoduchšiu žilnatinu. Krídla sú u našich druhov len málokedy pigmentované. V podrade Apocrita je pomerne častá aptéria (bezkrídlosť) (obyčajne u samíc), v tom prípade je však podľa celkového vzhľadu jasné, že ide o blanokrídlovce.
Na hlave sú obyčajne dosť dlhé tykadlá, veľké zložené oči a takmer vždy 3 ocelli. Ústne orgány sú hryzavé, len u včiel hryzavo-lízavé, ale ani vtedy hryzadlá nezakrpateli a slúžia na hryzenie.
Na mohutnú hruď prisadá bruško buď skoro celou šírkou (Symphyta), alebo je na začiatku "osovito" zúžené (Apocrita). Hruď u Apocrita vzniká zrastom troch hrudných somitov s prvým somitom bruškovým (epinotum), pričom tzv. stopku (petiolus) tvorí redukovaný a zúžený druhý (a zriedka i tretí) bruškový somit. Na konci bruška je obyčajne kladielko (môže byť viditeľné stále, alebo len pri kladení vajíčok), u žihadlových blanokrídlovcov je premenené na žihadlo.
Vývojové štádiá
Vývin je typická holometabolia s 3-5 instarmi (štádiami), u xylofágnych Symphyta však môže byť počet instarov vyšší, najmä za potravne nepriaznivých podmienok.
Larvy sú apódne, tzv. beznôžky, u Symphyta však oligopódne až polypódne, nazývané pahúsenice. Vývin niektorých parazitických blanokrídlovcov má rysy hypermetabolie (napr. u čeľade Platygasteridae), pričom veľmi podivný prvý larválny instar pripomína nauplius, alebo u druhu Platygaster herricki dokonca prvé vývinové štádium Pentastomida.
Výskyt
Z asi 250 000 doteraz známych blanokrídlovcov žije v strednej Európe vyše 10 000 druhov. V našej faune poznáme zatiaľ iba približne vyše 6 000 druhov. Mnohé skupiny sú však veľmi málo preskúmané, takže toto číslo bude v skutočnosti vyššie. Výskum blanokrídlovcov veľmi sťažuje obťažná určiteľnosť väčšiny taxónov, navyše u parazitov (parazitoidov) treba byť súčasne aj odborníkom v identifikácii hostiteľov: chrobákov, motýľov a ďalších radov hmyzu.
Referencie
- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Blanokrídlovce Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Blanokrídlovce