Džammú a Kašmír

Džammú a Kašmír (anglicky Jammu and Kashmir; hindsky जम्मू और कश्मीर - Džammú ór Kašmír; urdsky جموں و کشمیر, - Džammún va Kašmír; kašmírsky جۄم تٕ کٔشېر/ जॅम तु' क'शीर - Džọm tụ Kạšír) je najsevernejší indický štát. Územie je vo väčšej časti situované v Himalájach. Džammú a Kašmír zdieľa spoločné hranice so štátmi Himáčalpradéš a Pandžáb na juhu a medzinárodné hranice s Čínou na severe a východe a s pakinstanskymi územiami Ázád Kašmír a Gilgit Baltistán na západe a severozápade.

Džammú a Kašmír je aj iné označenie pre historické územie Kašmír, pozri Kašmír (historické územie).

Džammú a Kašmír (مقبوضہ کشمیر)
Jammu and Kashmir
štát
Vlajka
Štát	India
Počet okresov	22
Súradnice	33°27′S 76°14′V
Hlavné mesto	Šrínagar (letné), Džammú (zimné)
Rozloha	222 236 km² (22 223 600 ha)
Obyvateľstvo	10 143 700 (2001) 18.[1]
Hustota	45,64 obyv./km²
Vznik	26. október 1947
Guvernér	Narinder Nath Vohra
Časové pásmo	UTC+5:30
ISO 3166-2	IN-JK
Oficiálny jazyk	Urdčina
Náboženstvo	Islam (67,0 %), Hinduizmus (29,6 %), Sikhizmus (2,0 %), Budhizmus (1,1 %), ostatné
Webová stránka: jammukashmir.nic.in
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

V minulosti bolo toto územie súčasťou historického štátu Džammú a Kašmír, preto si dnes na túto časť nárokuje Čína, India aj Pakistan. Džammú a Kašmír je v Pakistane označovaný ako Indiou okupovaný Kašmír[2].

Džammú a Kašmír sa skladá z troch častí: Džammú, Kašmírska kotlina a Ladákh. V Džammú sa nachádza veľké množstvo svätýň, do ktorých putujú hinduisti a moslimovia. Kašmírska kotlina je tvorená hornatou krajinou rovnako ako Ladákh, nazývaný „malý Tibet“ pre svoju budhistickú kultúru